Slovenská basketbalistka Lucia Lásková žije bez štítnej žľazy od mája minulého roku. "Po Vianociach som prekonala zápal priedušiek a vtedy sa to celé asi spustilo. Prestala som vládať a začala chudnúť, hoci som jedla a jedla. Prepadol ma doslova vlčí hlad, strašné, čo som do seba tlačila, ale kilogramy ubúdali. A hrozne mi búšilo srdce," spomína na tieto chvíle bývalá hráčka Ružomberka (najčastejšie na poste pivota) a dnes slovinského Merkur Celje.
Lásková najskôr netušila, čo jej je. Pomohol jej vtedajší lekár ružomberských basketbalistiek Ján Meszároš. "Po jednom zápase ma chválil a ja mu hovorím, Jano, ale ja som nevládala. Najskôr mi neveril, ale potom ma vypočul a prišiel na to, čo sa so mnou deje. Operovali ma, tak ako Moravcovú či Szilárda Németha v Martine. Pri operácii mi však poškodili prištítne telieska, ktoré produkujú vápnik, a tak musím okrem Euthyroxu (obsahuje potrebný hormón tyroxín - pozn. red.) do konca života dodávať telu ešte aj vápnik. To ma trápi najviac," smutne si povzdychla Lásková.
Keď sa Lucia z nemocnice čo najskôr pýtala domov, netušila, aké trampoty jej tento nešťastný zákrok spôsobí. "Pustili ma skôr, ale telo už vápnik nevyrábalo a bez toho dlho nevydrží. Dostala som kŕčový záchvat. Taký silný, že som sa triasla po celom tele. Musela som ísť naspäť a strávila v Ľubochni ďalšie dva týždne," spomína klubová majsterka Európy.
Po operácii zase Lucia začala priberať, až 12 kilogramov. "Štyri som už zhodila, osem kilogramov nadváhy mi stále zostáva. To najhoršie však už hádam mám za sebou. V januári som sa po dlhom čase konečne začala cítiť dobre aj po fyzickej stránke."
Slovinský klub jej problémy pozná a Láskovej vychádza maximálne v ústrety. "Berú na mňa ohľad, za čo som im vďačná. V Celje absolvujem každý mesiac aj lekársku kontrolu, ostatné konzultujem s Ľubochňou."
