Zbrojní experti hodnotili v deväťdesiatych rokoch výzbroj čínskej armády ako "najväčšiu zbierku muzeálnych zbraní na svete" a o loďstve si Američania robili žarty, že 200-kilometrovú taiwanskú úžinu čínski námorníci dokážu skôr preplávať, ako preplaviť. Reforma má zaostávanie postupne odstrániť.
Ak Európska únia tento rok zruší zbrojné embargo, ktoré na Čínu uvalila v roku 1989 po masakre na námestí Tchien-an-men - jej lídri sú tomu naklonení - Peking bude mať skutočnú šancu napredovať a európske zbrojovky zarobiť. Posledných 15 rokov sa Čína k západnej vojenskej technike a technológiám nemohla dostať ináč ako priemyselnou krádežou. Aj preto v súčasnosti čínska armáda môže ostatné predčiť len počtom vojakov.
Ostro proti zrušeniu zbrojného embarga sú Spojené štáty. Európsku úniu upozorňujú, že to bude znamenať ohrozenie pre americké sily v Ázii a tiež pre Taiwan.
Informácia o zvýšení rozpočtu pre armádu prišla pred dnešným začiatkom každoročného zasadnutia čínskeho parlamentu, ktorý je len formálnym zhromaždením, kde sa zväčša jednohlasne schvaľujú vopred pripravené zákony. Tritisíc členov sa stretáva raz do roka. Tentoraz sa pozornosť sústredí na zákon, ktorý má zabrániť odtrhnutiu čínskych území so separatistickými tendenciami. Je namierený proti Taiwanu a napriek tomu, že to Peking odmieta, dáva zámienku na prípadnú inváziu na tento ostrov. Taiwan sa spolieha na americký záväzok, že sa v prípade napadnutia postavia Spojené štáty na jeho obranu. Stupňovanie napätia v taiwanskej úžine je v posledných mesiacoch zjavné a najmä Peking volí tvrdé slová.
Skutočná výška čínskych výdavkov na ozbrojené zložky bola vždy tajomstvom a oproti oficiálnym údajom by mohla byť aj niekoľkonásobne vyššia. V sedemdesiatych rokoch malo mohutné vyzbrojovanie čínskej armáde zaistiť víťazstvo v prípadnej vojne so Sovietskym zväzom, ale viedlo k zruinovaniu čínskej ekonomiky. Súčasné čínske vedenie je prezieravejšie. Pri vysokom ekonomickom raste investície v armáde smerujú do zavádzania modernejších zbraní a znižovania stavov.
Bývalý čínsky prezident Ťiang Ce-min včera rezignoval zo svojej poslednej funkcie predsedu Ústrednej vojenskej komisie, ktorá je najvyšším vojenským orgánom. Tento post by mal po ňom prebrať prezident Chu Ťin-tchao. Bol to Ťiang Ce-min, kto po potlačení prodemokratického hnutia v roku 1989 výrazne začal so zvyšovaním rozpočtu pre armádu, ktorá protesty krvavo potlačila.
MAREK CHORVATOVIČ
