papierov navyše rozhodujú profesionáli, a tak sa znižuje riziko straty.
V praxi to funguje tak, že správcovská spoločnosť, ktorá spravuje konkrétny fond, vyzbiera od ľudí peniaze a za tie potom nakúpi cenné papiere. Ak stúpne cena týchto cenných papierov, zvýši sa aj hodnota peňazí, ktoré ľudia do fondu vložili. Hodnota cenných papierov však môže aj klesnúť. V takom prípade podielnici môžu o časť svojich peňazí prísť. Preto správcovské spoločnosti rozkladajú riziko. Peniaze z jedného fondu tak investujú aj do sto rôznych cenných papierov. Klienti by o časť svojich peňazí prišli len v prípade, že by sa znehodnotila väčšina cenných papierov. O všetky peniaze by prišli len v prípade, ak by hodnota všetkých cenných papierov klesla na nulu. To znamená, že taká možnosť je takmer úplne vylúčená.
Podielové fondy nezaručujú žiadny výnos. Úrok, ktorý podielnici získajú, závisí len od hodnoty cenných papierov, ktoré sú v majetku fondu. Správcovské spoločnosti každý deň zverejňujú hodnotu podielov v jednotlivých fondoch. Na začiatku pri vzniku fondu býva hodnota jedného podielu väčšinou jedna koruna. Podielnik si tak nakúpi isté množstvo týchto podielov. Ak sa hodnota podielu zvýši napríklad na 1,20 Sk a podielnik sa rozhodne svoj podiel predať, zarobí na každej investovanej korune 20 halierov.
Výnos z podielových fondov pozostáva z dvoch častí. Prvú tvorí rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou podielu. Druhou je výnos z investície a vypláca sa každý rok. Ide napríklad o vyplatené dividendy z akcií, ktoré sú vo vlastníctve fondu.
Väčšina správcovských spoločností požaduje, aby podielnici vložili do fondu minimálne 20-tisíc korún. Ak chcú následne svoju investíciu zvýšiť, musia takisto vložiť minimálne stanovenú správcovskou spoločnosťou stanovenú čiastku. Väčšinou to býva päťtisíc korún.
