Obaľovač mramorovaný sa väčšmi vyskytuje v najteplejších oblastiach a v teplejších rokoch, obaľovač pásový skôr v okrajových oblastiach a v chladnejších rokoch. Keďže vinice sa nachádzajú iba v najteplejších oblastiach, dátum začiatku letu obaľovačov nebýva príliš rozdielny. Oneskorenie v rámci Slovenska v jednom roku nedosahuje viac ako týždeň. Oveľa väčšie rozdiely sú však v počte odchytených motýľov a najväčšie rozdiely v počte maximálneho odchytu a v jeho termíne. S tým úzko súvisí určenie potreby ochranného zásahu a jeho termínu. Pri chemickej ochrane sa termín ošetrenia určuje podľa náletu motýľov do feromónových lapačov.

Prípravky na báze inhibítorov tvorby chitínu treba aplikovať hneď po vyvrcholení letovej vlny motýľov alebo po nájdení prvých vajíčok vo vinici (teda počas kladenia vajíčok). Uvedené prípravky ničia aj vajíčka nakladené po ich aplikácii.

Biologické prípravky sa aplikujú tesne (1 - 2 dni) pred liahnutím húseníc, teda 3 dni po vyvrcholení letovej vlny motýľov. Ostatné prípravky aplikujeme v čase hromadného liahnutia húseníc, teda 8 dní po vyvrcholení letovej vlny motýľov. V praxi je často problém určiť vrchol letu motýľov obaľovačov. Takmer každý rok nastávajú veľké výkyvy v aktivite motýľov, preto prvú výraznejšiu letovú vlnu, presahujúcu prah hospodárskej škodlivosti, treba vždy považovať za vrchol letu. Ďalší priebeh letu motýľov sa totiž nedá vopred stanoviť. Proti jednej generácii stačí jedno ošetrenie.

Uvedená ochrana predstavuje súčasný paušálny spôsob ochrany. V správne obhospodarovaných vinohradoch však môžu byť nakladené vajíčka obaľovačov až na 90 a viac percent parazitované prirodzenými nepriateľmi, a to parazitoidom rodu Trichogramma. Podobne húsenice a kukly sú potravou zlatoočiek, lienok, pavúkov, ale aj menších hmyzožravých vtákov (napríklad sýkoriek). Mierne zaburinenie s kvitnúcimi rastlinami veľmi pomáha rozmnožovaniu všetkých užitočných organizmov. Nízka vzdušná vlhkosť tiež znižuje podiel živých vajíčok. Škodlivosť húseníc 1. generácie býva pri normálnej násade kvetov do napadnutia 10 až 30 percent kvetenstiev zanedbateľná a možno ju tolerovať. Ochrana býva v tomto prípade účelná iba napríklad pri slabšej násade po poškodení zimnými, prípadne jarnými mrazmi, čo však býva veľmi výnimočne. Hladinou škodlivosti húseníc 2. generácie je ich výskyt asi v piatich percentách strapcov. Úroda pri uvedených poškodeniach nie je ohrozená. Orientačne možno intenzitu výskytu obaľovačov a ich následnú škodlivosť určiť podľa náletu samčekov do feromónových lapačov. Pre 1. generáciu je to 10 až 12 a pre 2. generáciu 8 až 10 samčekov ulovených do lapača za deň. Je to orientačný údaj, oveľa presnejší je priemerný počet húseníc na ker, ktorých má byť 2 až 5 kusov. Až vtedy je ošetrenie potrebné a rentabilné. V posledných rokoch sa však takéto napadnutie nepozorovalo prípadne len veľmi výnimočne. Priemerné škody na úrode, ktoré spôsobujú obaľovače, môžu v roku dosiahnuť maximálne 5 percent, čo je zanedbateľné a nahradené prírastkom na nepoškodených strapcoch a znížením nákladov na postreky. Ak niekto chce proti nim zasiahnuť, mal by urobiť najviac jeden postrek s biologickými prípravkami, prípadne s prípravkami, ktoré neničia užitočné dravé roztoče. V opačnom prípade si spôsobí niekoľkoročné problémy s oveľa škodlivejšími roztočmi a roztočcami.

Ing. STANISLAV BAROK

FOTO - IT