ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK |
IntimitaIveta má problém so susedmi. Sused má milenku, čo jeho manželka ťažko prežíva. Stále na neho vrieska, pred jej krikom sa nedá uniknúť. Nevie sa však prinútiť ísť k nim a požiadať susedu, aby nekričala, lebo ju v podstate ľutuje, a navyše sa aj trochu hanbí priznať, čo všetko o susedoch vie. Niekedy sa už bojí, že keď tam bude zrazu ticho, bude to znamenať tragédiu. Sťahovať sa však nechce.
Internetových čitateľov sme sa opýtali, čo by Ivete poradili.
Prvé riešenie je zaklopať na dvere a upozorniť susedov, aby sa správali tichšie. Nevstupovať do hádky. Často to však nepomôže, naopak, agresivita sa obráti proti susedovi. Druhé riešenie: Sused sa musí dobre poznať s manželmi a rozhodne sa im obom dohovoriť. Ak sa tretia osoba odhodlá zasiahnuť do sporu, pohybuje sa po vratkej lávke. Ak však má dobrý psychologický tréning, prečo nie. Tretie riešenie je najjednoduchšie. Oznámiť polícii porušovanie nočného pokoja alebo domáce násilie. Tu vzniká riziko pre oznamujúceho, že sa stane cieľom verbálneho útoku, ale oznámenie môže zachrániť aj život.
l l l
Viem, že Iveta sa obáva aj toho, aby nakoniec nevynadali aj jej - no ak má obavy o susedkin život, v prípade tragického konca by určite ľutovala, že nenašla v sebe odvahu niečo povedať. Iveta, odchyť susedu a povedz jej, že ničí život hlavne sebe.
l l l
Takíto pseudohumanisti, obávajúci sa trpkých koncov, ktoré sa ich netýkajú, títo neželaní mediátori zmieru, sú úplná pohroma. Problém má predsa iba jednu rovinu - že jej hluční susedia otravujú súkromie.
l l l
Ivetinu susedku určite niekedy amok prejde. A to je správna chvíľa na triezvy rozhovor. Treba vystihnúť správny moment, keď je prístupná, a vtedy zakročiť. Aj ona sama niekedy určite cíti, že potrebuje pomoc, a keď Iveta vystihne tento moment, môže s ňou nadviazať kontakt.
Myslím si, že by to chcelo trochu kreativity. Napríklad nahrať si ten rámus, čo v dnešnej dobe nie je technicky náročné. A potom, v čase pokoja - lebo nikto nedokáže kričať 24 hodín 7 dní v týždni - im to riadne nahlas prehrávať. Stavím sa, že prvý, kto príde vyjednávať ticho, budú susedia. No a keď ich bude mať pred dverami, nič jej nebráni vynadať im za ich odporné maniere.
l l l
Naši susedia, dnes už len bývalí (pretože sme sa odsťahovali) majú dvoch synov. Výrastkov, ktorí v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu v neprítomnosti rodičov robili doma neuveriteľný hluk. Neotvárali dvere, nedvíhali telefón. V prípade, že hrozilo stretnutie na ulici, otočili sa a ušli. Raz som čakal na prízemí na výťah. Otvorili sa dvere a jeden z dvojice tyranov sa chystal vystúpiť. Vrazil som ho naspäť, chytil za bundu, zdvihol ho až k stropu a celých sedem poschodí som mu nadával a vyhrážal sa. Pomerne dlhý čas bol pokoj, onedlho sme sa odsťahovali. Ale musím sa priznať, že som necítil ani štipku satisfakcie. Pripadal som si rovnako primitívny ako tí, proti ktorým som sa bránil.
l l l
Mám podobný problém. Súvisí so SuperStar. Sused si jednotlivé relácie nahráva a potom ich počúva celý týždeň asi šesťkrát denne. Pritom si nahlas spieva a komentuje výkony. Našťastie to nerobí do hlbokej noci. Takto sa na tom viac-menej pobavím. Predpokladám, že niekto, kto sa dokáže na SuperStar pozerať tak často, asi nie je úplne v poriadku a ani apelovanie na zmenu správania by nemalo veľký význam. Takže zatiaľ sa s tým vyrovnávam v pohode.