s domácimi zvieratkami.

Dnes: herec, hudobník a dramatik Sáva Popovič

Kedysi bol Sáva Popovič psíčkar a mačičkár. No potom si jeho starší brat, hudobný skladateľ Tóno Popovič kúpil čierneho zajačika. Tak pekne o ňom rozprával, že vzbudil Sávov záujem, a tiež si s priateľkou Leou jedného kúpili. "Dovtedy som si myslel, že je to len nenáročné milučké zvieratko a môj život bude plynúť ako predtým, v pokoji. Netušil som však, že za mimoriadne zlatučkou tváričkou sa ukrýva uzurpátor s vyslovene ľudskou povahou," hovorí Sáva po dvojročnom spolužití.

Sávov zajačik sa volá U-shi (čítaj Uši). Dostal sa k nemu na Veľký piatok.

"Vošiel som do obchodu, začal hladkať malé zajačiky a jeden zareagoval na moju ruku. Tak som ho zobral, priniesol domov a všetci sme sa veľmi tešili. Moja predstava bola, že sa vždy trošku s U-shim pohrám a vrátim ho do klietky. Lenže, ako čas plynul, začala sa prejavovať jeho dobyvateľská povaha."

Netrvalo dlho a celá domácnosť sa prispôsobila maličkému zvieratku.

"Neustále musíme dávať pozor, zatvárať dvere, pretože jeho zvedavosť nemá konca kraja. Najhoršie je, ak sa mu niečo znepáči. Je totiž takou malou továrňou na exkrementy, a vie sa nimi náležite pomstiť. Zajac je vo svojej podstate čistotné zviera a chodí na jedno miesto. Beda však, ak U-shi nie je s niečím spokojný. Vtedy zrazu označkuje kompletne celý byt. V klietke nemá nič, zato bobky sú po všetkých rohoch. Kamarát mi poradil, nech mu to vrátim protiúderom, ale zdalo sa mi to predsa len nevkusné. Nakoniec som mu veľmi rázne pohrozil, a vtedy zrazu zmenil politiku. Tiež to svedčí o jeho inteligencii, ako presne dokáže vystihnúť, kedy ma už dohnal naozaj do krajnosti a treba prestať. Vtedy akoby povolil obruč a na chvíľku prestane s tyranizovaním."

U-shi sa v byte správa, akoby on bol majiteľom a Sáva s priateľkou podnájomníkmi.

"Napríklad, nedajbože, aby sme zavolali niekoho so psíkom. Hoci psa, samozrejme, dáme na balkón a po byte sa vôbec nepohybuje, U-shi nás okamžite potrestá dvojdňovou nekomunikatívnosťou. Vysiela také signály, že vo vzduchu okamžite cítim napätie a dostávam sa do stresu." Komunikácia s U-shim sa vraj odohráva skôr vo filozofickej rovine. Hoci veľmi dobre rozumie všetkým pokynom, reaguje na ne podľa nálady.

"Má vlastnú reč, ktorej sa dá skvele porozumieť. Koľko emócií je napríklad len v jeho dychu - akoby prosil - len mi neublíž, ja som veľmi krehký. No keď tomu uverím a pustím ho, hneď sa na mňa vrhne, akoby bol obrovská šelma a agresívne ma napáda. Síce našťastie nehryzie naplno, aj keď zubami bez problémov precvikne elektrický kábel, ale aj keď iba tak štipká, je to poriadne bolestivé. Vždy ma udivuje jeho neochvejná odvaha postaviť sa proti človeku, obrovi, ktorý by bez problémov mohol ukončiť jeho život."

U-shi je inak tvor kultúry. Miluje hudbu, najmä večer ju zasnene počúva.

"Má rád najmä spevákov spievajúcich falzetom, tieto zvuky mu zrejme pripomínajú jeho zajačiu ríšu."

Keď mal U-shi rok, rozhodli sa s priateľkou, že mu zaobstarajú kamaráta, aby mu bolo veselšie.

"Bolo to opäť okolo Veľkej noci. Išli sme na film Umučenie Krista a takíto požehnaní sme si vybrali krásneho, priam biblického zajačika. Hneď sa na nás napojil a my sme sa tešili, ako sa U-shi poteší. Doma sme zakričali U-shinko pozri, prišla za tebou návšteva! Čo nasledovalo, nikdy nezabudnem. Taký bezbožný prístup k vlastnej rase ma šokoval. Veľmi kategoricky dal najavo, že žiadny iný zajačik v tomto byte živý nebude. Nezostávalo iné, než sadnúť do auta a zajačika pekne vrátiť do predajne - žiaľ, náš U-shi si to želá." (bd)