Nechápem celkom, prečo ju ten program tak vzrušuje, nuž sa usilujem strhnúť pozornosť na seba. Ale nefunguje to. Vždy ma iba poprosí: "Teraz ma nevyrušuj!"
Minulý piatok sme boli na návšteve. Hoci všetci mali vyše tridsať, hlavným programom bolo sledovanie SuperStar. Dokonca som sa zapojil a poslal som hlas svojmu favoritovi večera. Na druhý deň som navštívil svokrovcov. Aj sedemdesiatnici už podľahli SuperStar. V obývačke som za sklom sekretára objavil plagát jedenástich finalistov.
Formát Slovensko hľadá SuperStar nie je pôvodný. Rovnako ako program Milionár. Ten sledujú diváci dokonca aj v Japonsku. Medzinárodný nákup a predaj televíznych formátov sa rozvinul najmä v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, a ja si z toho množstva spomínam na dva najznámejšie programy - Survivor a Big Brother. Survivor pochádza zo Švédska. Desať či pätnásť ľudí žije na malom opustenom ostrove a každý týždeň jeden z hry vypadáva. Big Brother je z Holandska. Tu zasa žije pätnásť ľudí v jednom dome a postupne súťaž opúšťajú.
Hoci reality show - programy v hlavnej úlohe s ľuďmi z reálneho života - populárne všade vo svete, v Japonsku sa nie vždy stretnú s úspechom. To sa stalo aj s reality show Survivor. V japonských televíznych programoch totiž nikdy nesmú chýbať populárni ľudia. Japonci si jednoducho želajú vidieť hviezdy. Ani Milionár nedosahoval vysokú sledovanosť, kým nezačali do súťaže z času na čas nasadzovať ako súťažiacich populárne osobnosti. Inak sú však súťaže v speve, jedení, rozprávaní vtipov či v rozličných športových disciplínach v Japonsku dosť obľúbené. Sme súťaživý národ.
Ja som najradšej sledoval program Železný šéfkuchár. V štúdiu bolo nastúpených niekoľko slávnych šéfkuchárov a jeden neznámy kuchár. Ten si vybral jedného z majstrov šéfkuchárov a potom súťažili na určitú tému. Súťaž bola neuveriteľne nablýskaná, moderátor akčný, preháňal, dramatizoval, vytváral smiešno-vzrušujúce napätie. Tento formát bol v Japonsku nesmierne úspešný, ba kúpila ho od nás aj Amerika.
Videl som na Slovensku program, kde rodina dostane od televízie na týždeň určitú úlohu. Tú trénuje, a potom sa ju v štúdiu pred zrakmi divákov snaží splniť. Zaujímalo by ma, či je tento program na Slovensku rovnako populárny ako u nás, kde pôvodne vznikol. Je totiž šitý Japoncom na mieru. Japonskí otcovia sú pracovne nesmierne zaneprázdnení. Nevenujú sa dostatočne intenzívne rodine a práve cieľom súťaže je stmeľovať rodinu. Tú, ktorá súťaží, i tie, ktoré program sledujú doma na televíznej obrazovke. U nás totiž nie je zvláštnosťou, že v každej miestnosti bytu máme televízor. V mojom rodičovskom dome sú štyri, veď elektronika je v Japonsku lacnejšia než čokoľvek iné. Rodinná súťaž všetkých spojí pri sledovaní jedného programu z jedného prijímača.
Hoci dnes celý svet sleduje rovnaký program, o jeho úspechu a popularite v jednotlivých krajinách rozhoduje vždy mentalita, sociálne zázemie, skúsenosť či miera sýtosti divákov. No a ja si tu na Slovensku žijem svoju reality show.
Autor: MASAHIKO
