Vydal som sa teda v pamäti hľadať jedného z tých desiatich spravodlivých, ktorí svojou existenciou zachraňujú svet.

V úlohe spravodlivého sudcu vylúčil som hneď všetkých, čo sú len trochu pri peniazoch, ďalej intelektuálov, umelcov, novinárov a členov akejkoľvek strany oboch pohlaví. Po zrelšej úvahe za nimi nasledovali aktivisti za práva kohokoľvek vrátane zvierat a dažďových pralesov, potom disidenti všetkého druhu a pre istotu muži vôbec, keďže to plemeno dôverne poznám. Ešte som prebral všetkých, čo mne hriešnemu kedysi nezištne pomohli, ale každý z nich spadol do niektorých z vylúčených kategórií.

Keďže slepá spravodlivosť musí byť neomylná, vylúčil som napokon aj ženy.

Po troch hodinách som teda prišiel na to, že kým hľadaním vyvoleného pre doktorkin dar by som mohol bezvýsledne stráviť celý život, zájazd do Tuniska by prepadol tento týždeň.

Pochopil som, že na výkon slepej spravodlivosti treba iný zrak. Keďže ho nemáme, s úžasom hľadíme na vyvolených, ktorým sa dostane v našich očiach darov často závratnej hodnoty, ale podľa nepochopiteľného výberu. Veríme síce v slepú, teda vyššiu spravodlivosť, ale ňou odmeňovaní a trestaní sa nášmu zraku javia len ako výhercovia a porazení, o ktorých nerozhoduje sudca, lež akási božská ruleta.

Napriek tomu stále dúfame, že nie je tak beznádejne náhodná a nespravodlivá ako tie televízne súťaže, ktoré nás zaplavili toľkými výhrami, že na Slovensku sa už hádam každému jedna ušla, naposledy pani doktorke.

Po vylúčení dospelých mi v dohľade ostali len deti, o ktorých pápež pred niekoľkými dňami povedal, že sú naším právom na nádej. Svätý otec mohol mať napríklad na mysli, že slepá spravodlivosť sa nemôže mýliť, ak odmení akékoľvek dieťa za to, že hoci ešte nie je lepším ako my, má nádej sa takým stať.

Do Tuniska k moru teda odletel chlapec z polepšovne. Vďaka spravodlivej očnej lekárke tam možno uvidí záblesk svojej nádeje, ktorá je naším právom.

Autor: Martin M. Šimečka