Babička, ktorá sa plazila pred nami, mala na chrbáte pripevnenú klietku s vtákom. Vliekla ju z obce Rabatak, ležiacej severozápadne od južného cípu pohoria Hindukúš. Kandigol, tak sa starena predstavila, mala na hlave ranu. Krv jej kvapkala na bradu, ale ona sa usmievala. V tme sa jej blýskali oči.
Tisíce ľudí sa rovnako ako Kandigol vracajú do Kábulu a na juh krajiny. „Vojna zase na chvíľu skončila,“ odpovedal asi 20-ročný mladík na otázku, prečo sa vydal na takú dlhú a ťažkú cestu. Cesta cez Solang? V každom období jediné spojivko medzi severom a juhom. Utečenci zo severných provincií Tachal, Kundúz a Badachšán tu trávili čas, keď hlavné mesto kontroloval Taliban. Všetci musia Solang, najvyššie položený tunel sveta, prekonať. Postavili ho sovietski inžinieri. Po 43 rokoch sa ho afganskí protitalibanskí bojovníci snažili vyhodiť do vzduhu, spotrebovali na to toľko výbušniny, že potom museli niekoľko týždňov odpočívať. Nebohý vojenský líder Ahmed Šah Masúd chcel vtedy talibom zabrániť, aby sa cez túto cestu dostali na sever, a tak obetoval Solang. Talibov to na niekoľko mesiacov zastavilo, ale na mnoho rokov od seba odrezal sever a juh Afganistanu.
Vo výške 3363 metrov nad morom vládne teraz veľmi nepriaznivé počasie. Ak by si niekto vybral to najhoršie obdobie pre obnovu Solangu, išiel by v decembri až februári. Tunel sa teraz dá prejsť pešo, i keď väčšinou sa ľudia musia plaziť, brodiť sa v studenej vode. Z oboch strán sa ku Solang hrnú ľudia. Okrem utečencov sa ruinami potácajú obchodníci, ktorí si nechajú tovar priviezť autom k jednému vchodu, a keď prejdú tunelom, čaká ich na druhej strane ďalšie auto.
Afganské ministerstvo pre verejné práce požiadalo pred dvoma týždňami Rusko, ktoré vlastní dokumentáciu stavby, aby tunel sprevádzkovalo v rámci humanitárnej pomoci. Treba 30 miliónov dolárov na to, aby za dva mesiace mohlo cez Solang prejsť prvé auto.
Trénovaní obchodníci prechádzajú cez tunel skoro hodinu a pol. Majú svoje vyšľapané cestičky a pohybujú sa po nich naslepo. Ženy s plačúcimi deťmi idú dve hodiny.
Autor: Petra Procházková pre SME agentúra Epicentrum, Kábul