Silvestrovský večer sa kedysi netešil takej pozornosti ako dnes, slovenská dedina ho však vždy mala v úcte a v mnohom sa podobal Štedrému večeru. Jedlá na stoloch boli takmer rovnaké, nevynímajúc oblátky s medom. Na rozdiel od predvianočného pôstu sa však mohli podávať aj mäsité jedlá. Nechýbala ani rybacia kapustnica, ktorá sa už inokedy počas roka nevarila.

Vo svetskom ponímaní bol novoročný deň plný vinšov a ľudových povier a zvyklostí. Ženy sa vraj na Nový rok zrána nemali ukazovať po domoch, ale pracovať doma. Nič dobré neveštil ani príchod starého človeka, najmä ak bol oblečený v kožuchu. Naopak, vítaní boli mladí vinšovníci. Na Orave sa chodilo do kostola v bielom odeve, aby si ženy do budúceho roka zabezpečili pekný a vysoký ľan. Na obed sa varili dlhé halušky, aby v poli dozreli veľké dlhé klasy obilia. Podobne ako na prvý vianočný sviatok, ani na Nový rok sa neodporúčali návštevy. Ľudia mali ostať doma a uvažovať nad nasledujúcim rokom. Rozšírená bola aj povera, že na Nový rok sa nesmie variť hydina, aby z domu neodletelo šťastie. Naopak, symbolom blahobytu bolo bravčové mäso. (sita)