Divadlo posúva ďalej, vraví Gréta Grusko a posunie sa na stoličke bližšie k nádejnému adeptovi na člena Svojpomocného umeleckého družstva. Divadlo chce obete, vravia spolu s Ingrid Bergmaničovou a jedia slané tyčinky a pijú fernet s tonikom dvomi osobitnými slamkami z dvoch fliaš na zvláštne bavorský spôsob.

Divadlo sa nedá robiť na skúšku, hovorí Ozzy Ozboroň svojmu potenciálnemu hereckému kolegovi počas jedného improvizovaného predstavenia/skúšky, či skôr inscenovaného premietania domáceho videa. Zo záznamu vidíme úryvky zo života štvrte pod bratislavskou stanicou, ktorému šarm pridáva fakt, že prinajmenšom polovica divákov na premiére dôverne pozná reálie, súvislosti i protagonistov. Susedia Anna, Inge a Peter sa stretávajú vo svojich bytoch a v záhradných domčekoch, rozprávajú si svoje erotické i neerotické sny, skúšajú divadlo, ohovárajú televíziu, bývalých nápadníkov i manželov a manželky.

Keby to nebol taký sprofanovaný výraz, a keby ho autori nepoužili aj v podtitule svojej produkcie, tak by som povedala, že ide o reality šou. Úprimne povedané, viac o realitu ako o šou. Šou by vyžadovala prepracovanejší text, lepšie vypointovanie scén, menej improvizované scénografické i filmové dotvorenie. Takto si môžeme vychutnať jednotlivé hrozienka - scénku, keď herečka požiada, aby ju nový muž v jej živote ukolísal, vtip niektorých dialógov, ale predovšetkým celkovú uvoľnenú atmosféru filmových dokrútok.

Popri skúsených hercoch Ingrid Hrubaničovej a Vladovi Zboroňovi, ktorým sa darilo aj skĺzať do hereckého klišé, sa do predstavenia zapojila aj Anna Grusková s nesústredeným šarmom divy z fin de siecle a Peter Chowaniec s pragmatizmom začiatku 21. storočia.

A vôbec, môže byť muž nymfomanom? A môže byť žena nýmandom? Tieto otázky sú celkom zbytočné, podobne ako mnohé ďalšie, ktorými sa osoby v hre, ale celkovo ľudia ako takí, zaoberajú. Hra, z ktorej prezentovaný scénický tvar vznikol, patrila k finalistom súťaže Dráma 2004. Sútaž o antidrámu dnešných dní by možno aj vyhrala.