V sále Slovenskej národnej galérie, kde v utorok prednášala iránska architektka FARSHID MOUSSAVI, sa nedalo dýchať. Pritom ešte tesne pred začiatkom sa niekoľko desiatok študentov márne snažilo dostať do vnútra. Veľký záujem bol pochopiteľný, pretože architektonická kancelária FOA, ktorú Moussavi v Bratislave prezentovala, je jednou z najprestížnejších vo svete. Renomovaná autorka si vo svojom nabitom programe našla pár minút aj na exkluzívny rozhovor s denníkom SME.
Žijete v Londýne, ale vaše korene siahajú do Iránu. Prejavuje sa to nejakým spôsobom aj vo vašej tvorbe?
"Irán som opustila ako trinásťročná. Samozrejme, som v stálom kontakte s rodinou. Kultúrne som stále silne zakotvená v Iráne - spôsob, akým sa vyrovnávam s problémami, ako komunikujem s ľuďmi, je veľmi iránsky. Ale na to, aby som vedela preniesť skúsenosti z iránskeho kultúrneho bohatstva do tvorby, som odišla príliš skoro."
Projekty vašej kancelárie sa dajú len ťažko porovnávať s tým, čo sa stavalo doteraz. Znamená to, že popierate históriu?
"Pozeráme sa na tú časť histórie, ktorá si zaslúži našu pozornosť. Samozrejme, sledujeme úspechy a neúspechy našich predchodcov, sú pre nás ponaučením. Nemáme s históriou problém, bolo by bláznivé nevnímať ju. Ale pravda je, že nie vždy sa k nej vraciame, čoho príkladom je prístav v Jokohame."
Akým tvarom bude podľa vás patriť budúcnosť?
"Nezaujíma nás opakovanie jednoduchých tvarov. Ľudia by mali mať možnosť bývať v škatuliach aj v bublinách. Rôzne problémy vyžadujú rôzne tvary, aplikovať jediný štýl je chybou."
Vaše budovy pracujú s prostredím veľmi šetrne. Je to zámer?
"V posledných dvadsiatich rokoch bola obsesia stavať budovy ako ikony. My ikony stavať nechceme. Chceme súlad s prostredím a jeho históriou. Odmietame robiť globalizovanú architektúru, ktorá sadne každému."
Okrem aktívnej tvorby aj učíte. Čo svojim študentom najviac prízvukujete?
"Každý rok im zadávam iné témy, či už je to riešenie železničnej stanice, alebo krajiny. Naučia sa tak rozhodovať v architektúre, lebo to im škola nedá. Tá vám môže vštepiť určité idey, ale až opustíte lavice, nemusia byť dôležité. Pretože svet sa mení a vy na to musíte reagovať."
Váš návrh zvíťazil vo verejnej súťaži na riešenie areálu pre olympijské hry v Londýne 2012. Prečo ste sa rozhodli zúčastniť na konkurze?
"Tento projekt je jedinečná príležitosť, ako regenerovať časť Londýna. Keď sa pozriete na predchádzajúce olympijské projekty - odhliadnuc od Barcelony - prekvapí vás ich krátkozrakosť. Napríklad Sydney, tu sa olympijské centrum stalo bielou dedinou, absolútne odtrhnutou od mesta a bez vízie využitia po skončení hier."
Čím sa bude líšiť Londýn, ak sa tam naozaj uskutoční letná olympiáda?
"Náš projekt ráta s tým, že po odchode športovcov zostane park a priestor na živú komunikáciu."
Prijali by ste výzvu pracovať aj pre niektorú z krajín strednej Európy? Napríklad fasáda budovy Slovenskej národnej galérie, kde ste prednášali, by potrebovala radikálnu úpravu.
"Keď som prišla do Bratislavy, bola už tma a nemala som ani čas všímať si mesto. Ale v strednej Európe by sme projektovali nesmierne radi. Odkedy učím vo Viedni, ešte radšej. Každé nové miesto, v ktorom pôsobíte a pracujete, vás niečo naučí. Každé miesto má iný systém - politický, legislatívny, je tam iná kultúra, ktorá vás núti rozmýšľať nanovo. Musíte sa pasovať s inými problémami. Ale tie vás vždy posunú dopredu."
