V mnohom pripomína nášho priameho predchodcu - človeka vzpriameného - výška postavy ho však z tejto kategórie vylučuje. Jeho objavitelia ho preto pomenovali Homo floresiensis. Okamžite po jeho objavení vlani v októbri sa však ujala prezývka hobbit, ktorá odkazuje na malých tvorov z diel spisovateľa J. R. R. Tolkiena.
Mozog hobbita skúmali vedci pod vedením antropologičky Deany Falkovej z Floridskej štátnej univerzity. Výsledky ich skúmania včera zverejnil časopis Science.
Hobbit veľkosťou lebky a tým aj rozmerom svojho mozgu pripomína skôr ľudoopa ako človeka. Malý, ale výkonný mozog mu však umožňoval robiť veci, ktoré starší predchodcovia človeka nezvládali.
Mal veľké spánkové laloky, ktoré dnes súvisia s chápaním reči a sluchom. Podľa veľkosti a stavby čelových sa zdá, že vedel plánovať a takmer iste zvládal koordinovaný lov zveri, ktorej kosti, ako aj nečakane dokonalé kamenné nástroje sa našli s ním.
Na zložité správanie očividne nie je nevyhnutný veľký mozog, tvrdí evolučný anatóm Fred Spoor z Univerzitného kolégia v Londýne: "Stačí reorganizácia a zavinutie lalokov menšieho a iné poprepájanie neurónových spojov."
Objavitelia pôvodne uviedli, že hobbiti sa vyvinuli takzvaným ostrovným zakrpatievaním o viac než polovicu vyššieho človeka vzpriameného. Jeho mozog naznačuje, že to mohlo byť inak. Hobbit azda pochádza z australopitekov, do Indonézie sa dostal pred príchodom človeka vzpriameného a potom sa mu zreorganizoval mozog prakticky až na úroveň moderného človeka.
Autor: ZDENĚK URBAN pre SME
