Bolo to na ňom vidno. EICCA TOPPINEN, líder fínskej senzácie menom Apocalyptica, sa už tešil, ako po pondelkovom koncerte v bratislavskej Inchebe nasadne do lietadla a vráti sa k svojej rodine. Apocalyptica, ktorá predskakovala nemeckej skupine Rammstein, bola už päť týždňov na spoločnom turné. "Tak dlho sme na cestách ešte neboli," povedal mierne unavený, ale veselý violončelista krátko pred vystúpením v rozhovore pre denník SME. O niekoľko hodín na pódiu však už po únave nebolo ani stopy.

Na vašej webovej stránke ste napísali, že hrať metalové riffy na violončele je úžasné. Prečo?

Violončelo je oveľa silnejší nástroj, než sa môže zdať, lebo v minulosti neboli všetky jeho možnosti vyčerpané. My sa ho nesnažíme nasilu zmeniť na rockový nástroj, ale nikde nie je napísané, že nedokáže vylúdiť takúto hudbu. Dokonca si myslím, že tento nástroj je silnejší ako gitara.

Naozaj?

Iste, lebo sila, ktorá z neho vychádza, je absolútne prírodná.

Existujú skladatelia vážnej hudby, ktorí vo svojich skladbách použili nevedomky nejaké metalové postupy?

Zoberte si napríklad Schnittkeho alebo Šostakoviča, ktorí skutočne prišli so šialenými riffmi pre violončelo.

Ako ste vlastne prišli na nápad hrať takúto hudbu?

Ako Apocalyptica sme po prvýkrát hrali v roku 1993, ale predtým sme mali šesťčlennú violončelovú skupinu, s ktorou sme hrali všetko vrátane skladieb Jimiho Hendrixa. Od neho sme plynulo prišli ku Metallice. Pôvodne sme neplánovali žiadnu platňu, robili sme to pre zábavu, až kým neprišla ponuka nahrať album.

Čo na to povedali profesori prestížnej Sibelius Academy, ktorú ste navštevovali?

Môj učiteľ je otvorený novým veciam. Vždy mi napíše vlastnú recenziu na náš nový album. Je veľmi vtipné čítať jeho poznámky.

Prečo?

V skutočnosti nemá metal rád. Je preňho priveľmi monotónny, depresívny a temný, ale veľmi sa mu páči, ako hráme a pristupujeme ku klasickým dielam. Určite sa však nájdu iní profesori, ktorým sme ukradnutí. Možno závidia, že sme teraz najznámejšími violončelistami na svete, ha, ha.

Prednedávnom sa na Slovensku predstavila iná fínska skupina Leningrad Cowboys. Čo na nich hovoríte?

Sú skvelí, dokonca sme s nimi aj hrali. Vtipnejších ľudí som na svete asi nestretol. Sú to moji priatelia.

Váš nový album je po prvýkrát poskladaný iba z vlastných skladieb. Dozreli ste ako autori?

Nový album je pre Apocalypticu aj novým začiatkom. Po prvýkrát sme opustili violončelo ako inštrument a začali sme sa venovať iba komponovaniu. Violončelá, samozrejme, stále používame, ale už ich nepovažujem za také dominantné ako v minulosti. Myslíme si, že hudba je oveľa dôležitejšia ako samotný inštrument. Od albumu Reflections máme v skupine bicie, a to sa prejavuje na tom, ako skladáme.

Čo na to hovoria fanúšikovia?

Sú hlasy, že strácame originalitu, ale bez zmien by nebolo ani novej Apocalypticy. Musíme stále niečím prekvapovať. Na začiatku sme boli iba klasickými hudobníkmi, ktorí sa pokúšali o rock. Teraz sme skutočnou rockovou kapelou, ktorá hrá na violončelá. Dokonca už ma metal nezaujíma tak, ako v minulosti.

Otvára sa teda vo vašej hudbe nová kapitola?

Základom je samotná hudba, ktorá vytvára emócie v ľuďoch. Elektronický štýl trance môže vytvoriť podobné pocity ako Sepultura alebo Bach. Preto nemám rád v hudbe škatuľkovanie, napríklad Massive Atack dokážu vytvoriť oveľa temnejšiu atmosféru ako väčšina metalových skupín.

Ako sa pozeráte na spoločné koncerty so skupinou Rammstein?

Je to výborná kombinácia. To, čo hráme my, ostré, ale aj baladické veci, vychádza z našich rúk. Rammstein majú dokonalú šou, kde výtvarná a hudobná zložka úzko súvisia. Na pódiu nebojujeme a nekradneme si energiu. Sme odlišné skupiny. Verím, že po koncerte Rammsteinu si ľudia zapamätajú aj nás.