BRATISLAVA - Nový daňový systém v prvom roku fungovania znížil daňové zaťaženie. Príjmy štátu boli pritom skoro presne v takej výške, ako boli pôvodne naplánované. Iná bola len štruktúra, keď sa nad očakávania veľa vybralo na daniach z príjmu obyvateľstva a firiem, na druhej strane však bol slabší výber dane z pridanej hodnoty (DPH), pre pokles úrokových sadzieb sa nesplnil ani predpoklad výberu zrážkových daní z úrokov a iných kapitálových výnosov. Vyplýva to z prvých odhadov dosahu reformy, ktoré vypracovalo ministerstvo financií v spolupráci s analytikmi bánk a štatistického inštitútu Infostat. Presné dosahy reformy sa budú dať vyčísliť, až keď prídu všetky daňové priznania vzťahujúce sa na minulý rok.
Plán splnený
Kým v porovnaní s veľkosťou ekonomicky štát za rok 2003 zinkasoval na daniach hodnotu zodpovedajúcu 18,1 percenta celkovej produkcie hospodárstva, za minulý rok to bolo 17,6 percenta, teda toľko ako sa pôvodne plánovalo.
"To dokazuje, že opozícia rozpráva nezmysly, keď tvrdí, že sa neznižuje daňové zaťaženie a že štát vyberá viac, ako potrebuje. Keby vyberal viac, nemali by sme stále deficitný rozpočet," odkázal minister financií Ivan Mikloš Ficovmu Smeru a Martinákovej Slobodnému fóru, ktoré v poslednom období prišli s návrhmi na znižovanie daní.
"Je dobré, že štát vybral na daniach to, čo mal v rozpočte naplánované. Z toho, že štruktúra príjmov je oproti plánu odlišná, by som si príliš ťažkú hlavu nerobil. Rozpočet sa nikdy nedá rozplánovať úplne presne," zhodnotil analytik Tatra banky Elizej Macho.
Európsky primát a riziká
Minister Mikloš zopakoval, že v najbližších dvoch rokoch nevidí priestor na ďalšie znižovanie daní. Prvý raz dokonca priznal, že ohrozené môže byť aj plánované znižovanie odvodov. Príčinou je podľa neho príliš optimisticky nastavený rozpočet Sociálnej poisťovne. Martin Danko, hovorca ministerstva sociálnych vecí, však potvrdil zámer svojho šéfa Ľudovíta Kaníka znížiť odvody už od januára budúceho roka. "V priebehu mesiaca by sme mali byť schopní povedať, o koľko sa odvody znížia," povedal.
Výber daní a odvodov sa má do roku 2009 podľa prognózy rezortu financií postupne zvyšovať - priemerne o 6,9 percenta. "Ekonomika však porastie rýchlejšie, takže celkové daňové a odvodové zaťaženie bude klesať," povedal Mikloš. Kým za vlaňajšok sa podľa odhadu malo vybrať na daniach a odvodoch 374,1 miliardy korún, čo je 28,3 percenta hrubého domáceho produktu, v roku 2010 by to malo byť necelých 558 miliárd korún resp. 27,3 percenta veľkosti ekonomiky.
Z porovnania v rámci Európskej únie vyplýva, že Slovensko malo v roku 2003 tretie najnižšie daňové a odvodové zaťaženie. V tesnom závese za ním boli len Litva a Lotyšsko. Primát podľa štatistického úradu EÚ Eurostat drží Slovensko v rýchlosti znižovania zaťaženia. Medzi rokmi 1995 a 2003 výber daní a odvodov v prepočte na hrubý domáci produkt klesol u nás skoro o desať percent. O polovicu slabšie tempo poklesu zaťaženia zaznamenalo druhé Lotyšsko.
Koniec reformy
Daňová reforma sa spustila 1. augusta 2003 zvýšením spotrebných daní z pohonných látok, cigariet a piva. Zavádzanie nového systému, ktorý spočíva v nižších priamych a vyšších nepriamych daniach, tak prišlo o päť mesiacov skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Vyžiadala si to diera v rozpočte vzniknutá zlým odhadom príjmov z DPH.
Počnúc januárom minulého roka prišlo na rad gro reformy spočívajúce v zavedení rovnej 19-percentnej dane z príjmu a jednotnej dane z pridanej hodnoty. Okrem toho sa zrušili dane z dedičstva a darovania.
Posledná etapa zavádzania nového daňového systému sa uskutočnila na začiatku tohto roka. Vtedy sa prestala vyberať daň z prevodu nehnuteľností a rozbehla sa rozpočtová decentralizácia. V rámci nej si obce a mestá samy manažujú výber miestnych daní. Okrem toho im štát začal odvádzať väčšinu z vybratej dane z príjmu obyvateľstva.
