Úlohy predskokanov sa zhostila fínska Apocalyptica. Táto bizarná kapela, ktorá na Slovensku koncertovala už viackrát, predviedla akustickú verziu severskej metalovej hudby. Stačili na to štyri violončelá a jeden bubeník, aby počas štyridsaťminútového setu na pódiu vyvolala rozhnevaných škandinávskych bohov.
Za krátky čas stihla Apocalyptica predstaviť svoje známe coververzie skladieb Metallicy vrátane hitovky Enter Sandman, melodickú inštrumentálku z nového albumu, ako aj úpravu skladby od nórskeho skladateľa Edwarda Griega. Tá v jej podaní vyznela ako číslo od známej speedmetalovej skupiny Megadeth. Apocalyptica odohrala pôsobivú šou. Intenzita a virtuozita jej vystúpenia boli na hrane medzi regulárnym koncertom a artistickým cirkusovým výkonom.
Len veľmi ťažko sa dá zabudnúť na vystúpenie hlavnej hviezdy pondelkového večera, nemeckej skupiny Rammstein. Na pódiu, pripomínajúcom efektné počítačové kulisy zo sci-fi filmu Svet zajtrajška, predviedli šiesti hudobníci neuveriteľnú techno-me- talovú šou s hymnickými refrénmi, ohňom a divadelnými scén- kami.
Pyrotechnické efekty, plameňomety v rukách hudobníkov, kožené kostýmy, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Marilyn Manson, len podporili ich set dynamických piesní v nemčine, ktorému dominovali doterajšie najväčšie hity skupiny ako America, Du Hast alebo Sonne.
Rammsteini sa vyzývavo prehrabávajú v temnej histórii nemeckého národa, pohrávajú sa s prvkami nacistického režimu - ovládania más, kultúry tela a propagandy. Treba však zároveň priznať, že zlých duchov minulosti nevyvolávajú.
Ich dvojhodinová bratislavská šou bola veľkým totalitným komiksom v priamom prenose, divadelno-hudobným predstavením s cieľom šokovať a pobaviť publikum. Napríklad v "kanibalistickej" skladbe Mein Teil sa na pódiu objavil veľký kotol, v ktorom si líder a spevák skupiny Till Lindemann "uvaril" klávesistu Christiana Lorenza.
Koncerty Rammsteinu sa dajú chápať aj ako masový rituál pre modernú dobu, na ktorý si fanúšikovia chodia vybiť svoju energiu ako na obyčajnej technopárty. Napriek faktu, že ich texty sú plné odkazov na odvrátené stránky ľudských duší a strohá valivá hudba pripomína tank rútiaci sa po spustošenej mesačnej krajine, dá sa na ich skladby tancovať.
To je hlavný dôvod, prečo sa ich rozporuplné performance dá považovať za bizarnú, ale stále rockovú šou. Aj keď nie vždy má s hudbou veľa spoločného a útočí najmä na prvú signálnu sústavu.
(peb)
