Šesťdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny sa v nemeckej kinematografii začínajú objavovať filmy mapujúce najrôznejšie odtienky vzťahu nemeckého súčasníka k nacistickej minulosti. Nedávno skončený 55. medzinárodný filmový festival v Berlíne ich uviedol hneď niekoľko.

Za réžiu a ženský herecký výkon ocenili drámu o študentskom odpore proti nacizmu v Mníchove Sophie Schollová - posledné dni, podobnú tému z Kolína spracováva film Edelweisspiraten, o osudoch homosexuála, ktorý prežil Sachsenhausen, je film Umsonst Gelebt, kým najnovšie dielo Volkera Schlöndorffa Der Neunte Tag je o kňazovi nútenom spolupracovať s gestapom. Spomedzi všetkých sa vyníma celovečerný dokument Malteho Ludina 2 oder 3 dinge, die ich von ihm weiss (2 alebo 3 veci, ktoré o ňom viem).

Hanns Elard Ludin, ambiciózny mladý dôstojník Reichswehru, bol Hitlerov spolubojovník už z čias Weimarskej republiky. Po prevzatí moci nacistami roku 1933 sa stal jedným z vodcov SA. Ako dvadsaťosemročný mal hodnosť obergruppenführera a velil 300-tisíc mužom SA.

Na osobný Hitlerov príhovor unikol dokonca aj Rohmovým čistkám. V roku 1941 ho Hitler vyslal ako svojho splnomocnenca presadzovať záujmy Nemecka, najmä norimberské zákony, na Slovensko. Po skončení vojny odovzdali spojenci Ludina československej spravodlivosti. Roku 1947 bol odsúdený za vojnové zločiny na smrť obesením. Pochovaný je v Bratislave.

Malte Ludin sa narodil v Bratislave roku 1942 ako piate, najmladšie dieťa Hannsa Ludina. Po vojne sa učil na internátnej škole v Saleme, neskôr študoval politológiu v Tübingene a Berlíne. Promoval roku 1968, ale pracovať začal ako elév v berlínskej televízii SFB a kvalifikáciu si doplnil štúdiom na berlínskej filmovej škole DFFB. Od roku 1976 pôsobí ako spisovateľ a filmár v slobodnom povolaní. Od roku 1973 nakrútil dve desiatky dokumentárnych filmov, medzi nimi aj Žiadne experimenty, filmová cenzúra v ére Adenauera, Karel Čapek a Český vidiečan.

Jeho najnovší film mal svetovú premiéru na berlínskom festivale 15. februára tohto roku. Vznikol v spoločnosti Švarc Film nemeckej režisérky českého pôvodu Ivy Švarcovej (žiačky Istvána Szabóa a Wima Wendersa) a Malteho Ludina, za prispenia televíznych spoločností Arte, SWR, SR a HR. Partnerom filmu je Škoda Deutschland.

Osemdesiatsedemminútový film je poskladaný z dobových dokumentov, ale aj domácich záberov z rodinných osláv Ludinovcov, výpovedí nebohej matky, sestier a ďalších členov rodiny žijúcich dnes v rôznych končinách sveta. Nechýbajú zábery z dnešnej Bratislavy, výpovede pamätníkov. Autor sa nepokúša rehabilitovať otca, ani ho brániť. Matkine slová o tom, že otec bol možno omylný, ale určite nie zločinec, ilustruje v kontrapunkte zábermi na dobové listiny o transportoch Židov s otcovými podpismi.

Film je predovšetkým úvahou alebo analýzou toho, ako sa súčasní Nemci vyrovnávajú s nacistickou minulosťou svojich najbližších. Pozorný manžel, milujúci otec Hanns Ludin zomrel na popravisku ako vojnový zločinec. Znamená to, že ho jeho manželka a deti mali prestať milovať? Je ich láska omylom alebo previnením?

Vzťahy otcov a synov sú spravidla spletité. Ten, o ktorom je film 2 alebo 3 veci, ktoré o ňom viem, má podobu gordického uzla.