Rammsteinový vojak Oliver Riedel a jeho čata naživo. FOTO - NINA BEDNÁRIKOVÁ
OLIVER RIEDEL sa na pódiu v bratislavskej Inchebe presúval s basgitarou v ruke ako vojak s puškou, prerušovanými pohybmi miestami pripomínal androidného robota. V civile by ste len veľmi ťažko spoznali člena nemeckej skupiny Rammstein. V rozhovore s denníkom SME, ktorý vznikol krátko pred vystúpením, pôsobil skôr ako rozvážny študent architektúry, ktorý sa náhodou ocitol na koncerte tejto "techno-metalovej" skupiny.
Vyrastali ste vo východnom Nemecku. Myslíte si, že vám u nás, kde bol tiež komunistický režim, budú fanúšikovia rozumieť lepšie ako v západných krajinách?
"Nevidíme zásadný rozdiel v tom, ako nás prijíma publikum v rôznych krajinách, ale je tu niečo silné, čo nás spája. Vyrástli sme v jednej bubline, ktorá nám však priniesla aj niekoľko pozitívnych vecí. Tí, ktorí ju nezažili, to nikdy nemôžu pochopiť."
V čom bol komunizmus pozitívny?
"Napríklad v rámci sociálnej starostlivosti."
Keď niekto vyrastal u nás, západnú hudbu mohol počúvať z vysielania rakúskeho rozhlasu. Vy ste k nej mali nejaký prístup?
"Ladili sme západonemecké rádiá a chodili nakupovať platne do Budapešti, kde sa dalo zohnať takmer všetko."
Z čoho vychádza vaša hudba?
"Je nás šesť, to je šesť individuálnych hudobných vkusov. Ale myslím si, že všetkým sa nám páčila Metallica a počúvali sme aj naše punkové skupiny."
Keď je Rammstein na pódiu, vyzerá hrozivo. Vaša nemčina znie v spojení s tvrdými gitarami veľmi militantne, čo ešte umocňuje veľká pyrotechnická šou. Do akej miery je to póza a do akej miery to beriete vážne?
"Už od začiatkov sme nechceli byť ako iné skupiny. Chceli sme sa, skrátka, nejako výrazne odlíšiť. Nejde o žiadny temný rituál, tie ohne majú len posilniť efekt našich pesničiek. To je dôležité najmä v krajinách, kde nerozumejú textom. Našu hudbu považujeme skôr za rock než nejaké umenie."
Nebojíte sa, že vám pri koncertnom ohňostroji zhorí hala alebo sa vám chytia šaty?
"Máme tam takú vložku s bleskami, ktoré prichádzajú zhora. Je fakt, že človek nikdy nevie, kam dopadnú, haha."
Vaša hudba sa pohráva s propagandou, nestáva sa vám, že to niekto zneužije?
"V Nemecku majú ešte stále mnohí ľudia problém priznať svoju históriu. Rammsteinu ide aj o to, aby svojou hudbou prebudil diskusie o minulosti a jej symbolike. Nebojíme sa, že to môže niekto zneužiť. Na druhej strane treba pripomínať, že mnohí slávni umelci žili v totalitných režimoch a zanechali nám nadčasové diela, ktoré prežili tú dobu."
Napríklad filmárka Leni Riefenstahlová?
"Práve ona je príkladom, ako môže byť umelecké dielo nesprávne pochopené. Prečo by sa mala spochybňovať hodnota jej tvorby len preto, že vznikala aj v nacistickej ére?"
Nedávno ste vydali singel s názvom Amerika. O čo vám išlo - kritizovať jej konzumný spôsob života alebo politiku?
"Najmä zahraničnú politiku a vojnu v Iraku. Mimochodom, prišli sme vďaka tej piesni o jedného sponzora nášho amerického turné."
Vašu hudbu pomohol presadiť aj režisér David Lynch, ktorý si na soundtrack k filmu Lost Highway vybral dve skladby Rammsteinu. Ako to vzniklo?
"Bolo to naopak. My sme chceli, aby nám nakrútil videoklip. On nemohol, lebo práve vtedy nakrúcal Lost Highway, ale vyriešil to takýmto kompromisom. Našu pesničku Vydaj sa za mňa púšťal hercom, aby im pomohol lepšie navodiť atmosféru filmu. Zabávali sme sa na tom, ako text vôbec nesúvisí so scénami."
