bojujem, ale viem, že treba bojovať, lebo ináč mu neukradnem to, čo by som chcel na svoju robotu. Medzi týmito polohami osciluje moje výtvarné snaženie. Mám vždy krásny pocit, že môžem vytvoriť niečo, čo zaujme a obohatí aj iných,“ povedal v jednom rozhovore grafik, maliar a ilustrátor Karol Ondreička (1944).

V týchto dňoch predstavuje v Salle terene Prezidentského paláca v Bratislave kolekciu dvanástich obrazov pochádzajúcich z posledného obdobia.

Autor začal fungovať v slovenskom kultúrnom živote po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v polovici sedemdesiatych rokov. Ale jeho mimoriadny výtvarný talent, cieľavedomosť, humanistická filozofia, pokora a úcta ku grafickým technikám, zdedené po veľkých vzoroch Vincentovi Hložníkovi a Albínovi Brunovskom, mu nedovolili podľahnúť politickým či mimoumeleckým tlakom. Nedávno vyšla o Karolovi Ondreičkovi výpravná monografia, ktorej autorkou je Dagmar Srnenská. (pet)