BRATISLAVA – Najmenšie obavy z prepadnutia, okradnutia či zabitia môže mať na Slovensku človek v okolí Trenčína. V končiacom sa roku boli na naše pomery obzvlášť bezpečné okresy Ilava, Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Podľa policajných štatistík pripadá v týchto okresoch na sto ľudí 0,7 až 0,8 trestného činu. Úplne najbezpečnejší je okres Sabinov, kde bolo spáchaných na sto obyvateľov len 0,6 trestného činu.
Na opačnom konci rebríčka je jednoznačne najnebezpečnejšia Bratislava a najmä jej centrum, ktoré v počte spáchaných trestných činov mnohonásobne prevyšuje ostatné časti Slovenska.
„Pri posudzovaní, kde je najbezpečnejšie, sa dá momentálne vychádzať len z policajných štatistík. Lepší by bol prieskum verejnej mienky, pretože štatistiky sú jedna vec a skutočná kriminalita druhá,“ hovorí analytik policajného prezídia Peter Mikuš. „Polícia eviduje len tie trestné činy, o ktorých sa dozvie. Existuje skrytá trestná činnosť a v mnohých prípadoch ani poškodený nemá záujem na tom, aby vyšla najavo. Napríklad zo strachu pred pomstou alebo možnosťou odhalenia svojej vlastnej protizákonnej činnosti.“ Podľa Mikuša je dôležitá aj miera dôvery občana k polícii. „V okresoch, kde majú ľudia zlé skúsenosti s policajtmi, drobné prípady ani nenahlasujú.“
Analytici hovoria, že bezpečnosť je subjektívny pocit každého človeka. Bezpečne je pre každého človeka tam, kde sa on sám tak cíti. „Kriminalitu ovplyvňuje viacero faktorov. Aj geografické prostredie. V prihraničných okresoch sa pašuje, prevádza, v hornatých nelegálne vyrubuje drevo, v rovinatých zasa plienia polia a sady,“ hovorí Mikuš.
Počet spáchaných trestných činov súvisí aj s koncentráciou obyvateľstva. „Obce do tritisíc obyvateľov majú minimálnu mieru anonymity a tam sa ťažko pácha trestná činnosť. Každý každého pozná. Obce do päťtísíc obyvateľov majú malú mieru anonymity, do desaťtisíc strednú a nad desaťtisíc veľkú. Väčšie mestá sú živnou pôdou pre páchateľov trestnej činnosti.“
Asi 65 percent kriminality tvorí majetková trestná činnosť. Zlodeji pochádzajúci z dediny nezvyknú kradnúť vo svojej obci, ale chodia do väčších miest. „Štruktúru kriminality ovplyvňujú aj väčšie podniky a služby. V takých mestách je výraznejšia ekonomická trestná činnosť, viac krádeží vlámaním. V sociálne slabších okresoch zasa zvyšuje kriminalitu vyššia miera nezamestnanosti. Charakteristické sú tým niektoré okresy Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja. Je v nich aj viac zaostalejšie žijúcich Rómov, čo je spojené so sociálnou kriminalitou,“ povedal Peter Mikuš.
V niektorých okresoch sa množstvo spáchaných zločinov odvíja od toho, koľko ľudí s kriminálnou minulosťou je práve vo väzení a koľko na slobode. Týka sa to napríklad okresov v Žilinskom a Banskobystrickom kraji.
Vo väčšine okresov sa spácha ročne na sto ľudí jeden až dva trestné činy. Najmenej ich bolo v okrese Medzilaborce, no tam žije len čosi vyše dvanásťtisíc ľudí a na sto obyvateľov tu spáchajú 1,2 trestného činu.
Podľa fám by mal byť v hlavnom meste najhorší okres Bratislava V – Petržalka. Do konca novembra tu spáchali 2782 trestných činov, ale v prepočte na obyvateľa je spomedzi bratislavských okresov až na štvrtom mieste. Najhoršia je Bratislava I s 3429 trestnými činmi, čo je 7,7 na obyvateľa.
V Bratislave sa stane najviac vrážd, vlámačiek do bytov, ale aj násilných trestných činov. Kým v hlavnom meste za prvých jedenásť mesiacov tohto roka zavraždili 15 ľudí, v celom Nitrianskom kraji desať.
