íkovú z Krajského súdu v Bratislave. Ako predsedníčka senátu odsúdila tajného saleziána Güntera Rompfa za to, že sa občas pomodlil s deťmi z detského domova.
Sudkyňa odišla z krajského súdu na ministerstvo spravodlivosti a odtiaľ na Okresný súd Bratislava-vidiek. Napokon však od roku 1997 až do minulého roka pôsobila na Krajskom súde v Trnave. Čarnogurský hovorí, že v tom nevidí žiadny problém, lebo svoj trest dostala degradovaním na nižší súd.
Sudkyňa má na Čarnogurského dodnes ťažké srdce, pol roka bola vraj kvôli nemu bez práce. "Je to ako keby ste sa mi špárali v krvavej rane," hovorí. Ona vraj len potvrdila nepodmienečný trest okresného súdu a znížila ho na niekoľko mesiacov tak, že trestom zostalo to, čo salezián strávil vo väzbe. Nemyslí si, že bola jediná, ktorú za rozsudky za komunizmu nespravodlivo potrestali.
Ďalšie prípady si Čarnogurský nepamätá a podľa neho ani neboli. Predsedovia súdov však odišli všetci. Potom, ako ich minister spravodlivosti odvolal z funkcie, už do nej naspäť neboli menovaní. Sudcami však zostali.
"Predsedom Krajského súdu v Bratislave bol napríklad doktor Hambálek, absolvent právnickej školy pracujúcich, ktorý si urobil právo za dva roky v 50. rokoch a potom to musel diaľkovo dopĺňať, zväčša išlo o takýchto ľudí," hovorí Čarnogurský.
"Sudcovia, ktorí sa stranícky angažovali, síce neprestali byť sudcami, ale vedeli, že nemajú šancu nejako postupovať," vysvetľuje dôvod toho, že viacerí z nich odišli.
Išlo napríklad o sudcov z takzvaných prvohlavových senátov, čo boli politické trestné činy. "Týmto sudcom spisy prinášali eštebáci, keďže to boli kauzy, ktoré vyšetrovala ŠtB."
Čarnogurského súdili v roku 1989 na Krajskom súde v Bratislave. Namietal zaujatosť sudcu, lebo bol nomenklatúrny káder strany. Prokurátor na hlavnom pojednávaní žiadal prísne nepodmienečné tresty a keď sa ho na chodbe opýtali prečo, povedal len: "Čo mi dali, to som prečítal." (mož)
