Popadané stromy môžu spôsobiť povodne. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Masy snehu vo Vysokých Tatrách prerušili ťažbu pováľaného dreva po novembrovej smršti. Snehu je všade vyše 120 centimetrov a sneženie sa nedá vylúčiť ani v najbližších dňoch. Ak sa potom náhle roztopí, môžu mať Tatry ďalšie veľké problémy.
Krížom cez korytá potokov ležia popadané stromy. Michal Kravčík z organizácie Ľudia a voda hovorí, že za normálnych okolností nehrozí nič, ale ak sa sneh začne rýchlo topiť, čo sa pri výkyvoch počasia nedá vylúčiť, je veľké riziko vzniku tzv. bobrích hrádzí. "Na stromy pováľané krížom cez potoky sa môžu zachytávať konáre a zapchať tok. Zdvihnú sa hladiny, začnú sa vytvárať jazerá, čo drevnú hmotu zodvihne a môže spustiť nepríjemnú kanonádu smerom po prúde."
Môžu sa zopakovať prípady z minulosti
Na potoky sa bol Kravčík pozrieť a hovorí, že je mu dosť úzko, lebo povodne, ako napríklad v Jarovniciach na konci deväťdesiatych rokov, prišli práve preto, že padol jeden strom, zachytil konáre, vytvorili sa jazerá, a keď sa spustili, vznikol efekt domina. Najväčšie riziko v Tatrách je podľa neho vo Veľkej a Malej studenej doline, kde sa potoky spájajú. Rizikové miesto je priamo na moste na Ceste slobody, lebo stromy sa tam môžu zakliesniť, druhá riziková oblasť je Stará Lesná. Problémy môžu mať aj iné časti.
"Bojím sa, že teraz sa už nič nedá robiť, lebo všetko je zapadané snehom, drevo nie je ako vyťahovať," hovorí Kravčík. Lesníci drevo pred časom vyťahovali, ale po konflikte s ochranármi im to inšpekcia životného prostredia zakázala.
Na východe boli tiež svahy bez lesa. "Napríklad v roku 1990 alebo 1991 v obci Runina pri slovensko-poľskej hranici napadlo veľa ťažkého snehu a do toho prišiel dážď. Dedinu na tri dni odrezalo od sveta. Nebola tam síce kalamita, ale holorubná ťažba. Stromy ostali na paseke a potom ich splachovalo dole, čo v údoliach spôsobilo veľmi nebezpečnú situáciu," hovorí Kravčík.
Rizikové sú aj iné oblasti
Popadané stromy podľa Kravčíka vodu dlhšie nezadržia. "Spôsob roztápania snehu v lese je úplne iný - stojace stromy a ich koruny tienia a spôsobujú, že na zemi sa sneh roztápa pomalšie. Lenže vo Vysokých Tatrách je teraz na južných a juhovýchodných svahoch les vyváľaný. Pri zmene teploty tam môže byť veľmi dramatické roztápanie snehu. Stromy sú pováľané jedným smerom, čo znamená, že odtoku vody z kalamitnej časti plochy nemá čo brániť. Najväčšie riziko je koncentrácia vody do potoka," hovorí.
Pod snehom je celý karpatský oblúk, na Orave sú ho až dvojmetrové vrstvy. "Ani tam sa nedajú vylúčiť problémy," hovorí Kravčík. Medzi najrizikovejšie zaraďuje aj povodie Tisy, najmä ukrajinskú stranu.
"Snažím sa teraz aj cez vládny výbor na obnovu Tatier pripraviť návrh, aby sa vytvorili podmienky na zvyšovanie vododržnosti, dovtedy, kým by sa lesný porast nespamätal," hovorí Kravčík.
(rf)
