Vzhľadom na vysoké zaobstarávacie náklady je základnou požiadavkou na skleníky ich dlhá životnosť. Tá, samozrejme, závisí od životnosti skla, kovovej konštrukcie a spájacích prvkov. Bežné tabuľové sklá by mohli mať životnosť 20 - 25 rokov, keby však neboli neustále znečisťované. Za tento čas sa totiž priepustnosť skla zníži iba o 1 - 3 percentá v porovnaní s počiatočným stavom.
Po uplynutí uvedenej lehoty dochádza k takzvanému javu solarizácie - k zníženiu priepustnosti viditeľného svetla. Solarizácia je spôsobená molekulárnymi zmenami v štruktúre skla, ktorých pôvod je predovšetkým v infračervenej zložke svetelného žiarenia a na povrchu skla aj v dlhodobom chemickom pôsobení faktorov vonkajšieho prostredia. S molekulárnymi zmenami sú evidentné aj zmeny v mechanických vlastnostiach skla, ktoré po uplynutí uvedenej lehoty stráca odolnosť proti náporu vetra, krupobitiu či tlaku snehu.
Niekto sa možno pozastaví nad týmito údajmi, treba si však uvedomiť, že v reálnom prostredí sa zmeny v priepustnosti skla väčšinou netýkajú samotného skla, ale rôznych nečistôt, ktoré sa dokážu na povrchu skla pevne viazať, čo spôsobuje kolísanie svetelnej priepustnosti skla od 90 do 60 percent.
Rovnakú životnosť by mala mať kovová konštrukcia skleníka, čomu zas najviac vyhovujú pozinkované oceľové profily. Ohnuté profily z pozinkovaného plechu, ak nie sú trvanlivejšie ošetrené, majú podstatne kratšiu životnosť (4-8 rokov). Konštrukcie z bežného hliníkového materiálu majú vo vlhkom prostredí kratšiu životnosť ako pozinkovaná oceľ. Pri konštrukčnom materiáli sa však životnosť dá podstatne zvýšiť náročnejšími povrchovými úpravami. Na výrobu skleníkov sa vo všeobecnosti odporúča použitie oceľovej konštrukcie a hliníkových upevňovacích a zasklievacích prvkov a vetracích okien.
Dlhou životnosťou by sa mali vyznačovať aj materiály, ktoré spájajú krycie prvky s konštrukciou. Takéto sa v súčasnosti už bežne používajú, ale chýbajú dostatočné skúsenosti, preto nemôžme uviesť konkrétne požiadavky na ich životnosť.
Ing. ŠTEFAN TÓTH
FOTO - IT
