lavského televízneho štúdia nadšene podával prvú pomoc sebe podobnému, duševne aj fyzicky krehkému samurajovi slovenského filmu Elovi Havettovi. Liekom na ubolené duše bol vtedy magazín Ráčte vstúpiť.

Táto zázračná medicína sa pravidelne dávkovala cez televízne obrazovky raz mesačne po celé štyri roky, až kým inšpektori komunistickej moci nezistili jeho vedľajšie účinky - ničenie imunitného systému celospoločenskej epidémie, ktorá vypukla po vstupe "spriatelených armád" v roku 1968. Poslednú trpkú tabletku si museli ideoví vodcovia politickej normalizácie prehltnúť v podobe hlavnej ceny Prix Danube, ktorá bola Valkovej, Havettovi, Fajnorovi, Smyczekovi, Trančíkovi a Olmerovi ako hlavným liečiteľom udelená v roku 1977.

Ako prvý sa z nášho na popol rozmetaného štábu zdvihol Janko Fajnor. S odvahou sa vrhol do sveta dokumentu ako režisér. Hrdinov svojich filmov milo prekvapil svojím citlivým prístupom a šokoval vzdelanosťou. Jeho vnímavému a nepokojnému duchu neušiel Dominik Čunderlík, ktorý skrivený ťažkou reumou hľadal svoju jaskyňu na Donovaloch, ale ani milióny drobných čiar na medených doskách Albína Brunovského, neprehliadol človeka, ktorý rukami ako lopaty kopal studne na Záhorí, ale ani smrtonosnú úprimnosť spisovateľa Ruda Slobodu, nezľakol sa strašidelne vyzerajúceho domu cigánskeho výtvarníka Dzurka, ale ani sekery zaťatej v ateliéri Vladimíra Preclíka.

Nech bol čas a svet ľudí voči nemu akokoľvek krutý a cynický, bol presvedčený, že doba bude potrebovať čím ďalej tým viac poézie - nie ako únik zo sveta, ale ako poľudštenie reality. Mal som to šťastie, že som mohol stáť s kamerou po jeho boku a sedávať v strižni Katky Palatinusovej celých 25 rokov svojho života. Proces vzniku našich filmov sa cyklicky opakoval - nadšenie, vytriezvenie, panika, odmenenie nezúčastnených a potrestanie nevinných. Realizovali sme ich v dobe tak podivnej, že aj trest bol naším malým víťazstvom. A preto som mohol nespočetnekrát vyhodiť svoj klobúk od radosti do výšky - v tejto chvíli ho s hlbokou úctou a vďakou skladám dolu.

Ďakujem Ti, Janko.

Autor: RICHARD KRIVDA(Autor je kameraman)