Hovorila o knihách a o vôni knižnice v texaskom Midlande, kam chodila so svojou mamou a o tom, aké dôležité sú knihy.
"Nie je väčšou radosťou pre knihovníka, ako otvárať novú knižnicu," povedala Bushová. Do amerického kultúrneho strediska InfoUSA vo vynovenej Univerzitnej knižnici vstúpila skôr nenápadne.
Hovorí sa, že Laura je najsilnejšou zbraňou svojho muža. Viackrát spomenula prezidenta Busha, keď ďakovala za priateľstvo a spojenectvo Slovákov, či keď opakovala jeho víziu spoločenstva vyznávajúceho rovnaké hodnoty.
Usmievala sa, keď riaditeľ Univerzitnej knižnice Tibor Trgiňa povedal, že nie je len prvou dámou Ameriky, ale aj prvou knihovníčkou. Až vtedy sa zástupcovia kultúrnej, akademickej a politickej obce odhodlali k výraznejšej reakcii. Inak bolo všetko až príliš strojené. Ľudia z amerického tímu presne vymedzili miesta fotografom, kameramanom aj novinárom, všade sa pohybovala ochranka: buď veľkí muži, alebo útle šľachovité ženy v jednoduchých kostýmoch a topánkach bez opätkov. Všetko presne podľa plánu: krátka reč riaditeľa knižnice, krátky prejav ministra kultúry Rudolfa Chmela a niekoľko viet pani Bushovej.
Nasledoval presun na poschodie, kde sa podpísala do pamätnej knihy knižnice. Stretla sa aj so študentami knižničnej a informačnej vedy z Filozofickej fakulty UK. Potriasla si s nimi rukou, prehodila pár zdvorilostných fráz. Po prechádzke po pavlačiach knižnice sa ticho vytratila. (mik)
