"Demokracie vždy musia zohľadňovať zvyky a kultúru krajiny, a ja to viem," povedal Bush. "Sú však určité veci, ktoré musia byť pre všetky demokracie spoločné: vláda zákona, ochrana menšín, slobodná tlač a živá a silná opozícia."

Bush tak reagoval na Putinovo vyhlásenie, že Rusko je demokraciou, akurát tá je prispôsobená ruskej histórii a potrebám.

Rozdielne ponímanie sveta a demokracie bolo zjavné aj z ich tvárí. Bush sa stále usmieval, gestikuloval. Putin mal svoj typický kamenný výraz a zovreté pery. Asi najčastejšie slovo, ktoré zaznelo z Bushových úst, bolo priateľské Vladimir. Putin mu povedal George iba raz.

Každý po svojom sa snažil tváriť, že všetko prebehlo v priateľskej atmosfére, minimálne z otázok, ktoré kládli novinári, to však tak nevyzeralo.

Obaja sa veľmi snažili, aby ich stretnutie vyzeralo ako úspech. Preto na začiatku hovorili o dohode, ktorá by mala zabrániť šíreniu jadrových zbraní. Washington by mohol byť spokojný, ak to Moskva naozaj myslí vážne.

Včera v Bratislave obaja tvrdili, že v tom majú jasno: jadrovú zbraň by nemal mať Irán ani komunistická Severná Kórea. Už o niekoľko týždňov sa môže ukázať, či naozaj hovoria to, čo si myslia: Rusko totiž už dávnejšie avizuje, že do Iránu predá jadrové palivo pre atómovú elektráreň Bušír. Podľa Bieleho domu však Irán nesleduje len civilné ciele.

Napriek tomu správou dňa nebol Irán, ani jadrové zbrane. Celá tlačovka bola o demokracii. Všetky štyri otázky od novinárov boli na túto tému. V sále sedelo asi 90 novinárov. V prvých radoch sedeli 30, ktorí prišli s prezidentom Bushom, za nimi 30, ktorí sprevádzali Putina a potom 30 zo zvyšku sveta, vrátane slovenských. "Prečo sedia vpredu? My sme tu predsa doma?" mal problém reportér Slovenskej televízie.

Iný problém mala Laura Bushová. Dve minúty pred príchodom prezidentov prišla ruská a potom aj americká delegácia. Laura Bushová sa vybrala na miesto až na konci sály, v rade za slovenskými novinármi.

Obrovský černošský ochrankár ju okamžite upozornil, že jej miesto je v prvom rade. Vedľa ministrov zahraničia Condoleezzy Riceovej a Sergeja Lavrova a ministra obrany Sergeja Ivanova.

A potom sa začala tlačová konferencia. Najskôr hovoril Bush, potom Putin. Všetko vyzeralo na úspech. Vyzeralo.

Dve americké aj dve ruské otázky sa týkali demokracie. John King zo CNN hovorí: iba sa mi to zdalo, že ste sa vlastne na ničom nedohodli? A s každou ďalšou sa to pritvrdzovalo. Prezidenti zostrovali slovník a menil sa aj výzor ich tváre.

Bush sa snažil usmievať, keď mu ruskí novinári hovorili, že nemá právo kritizovať ruskú demokraciu, keď úplne v poriadku to nie je ani v Amerike. Ako príklad skutočnej demokracie použil Holandsko. "To myslíte to Holandsko, ktoré je kráľovstvom," pýtal sa Putin a potom aj Bush.

Ďalší ruský novinár sa pohoršoval, prečo Bush kritizuje slobodu tlače v Rusku, keď problémy majú aj novinári v Amerike. Bush sa opäť snažil usmievať. Presviedčal ruských zástupcov médií, že v Amerike nevyhadzuje žiadneho novinára vláda, ale iba šéfredaktor, či vydavateľ. A potom dodal, že je to pre neho príjemná správa, keď počuje, že ruskí novinári sa cítia slobodne.

MATÚŠ KOSTOLNÝ