ý vtip. Janovic tieto vlastnosti nenadobudol, mal ich od začiatku, iba si ich cibril a potom celé roky uplatňoval v satirickej tvorbe a v literatúre pre deti. Vtip postupom času menil svoj objekt, až sa stal nástrojom Janovicovej spoločenskej kritiky, do ktorej je zahrnutý jednotlivec takisto ako masa, ľudský omyl takisto ako ľudské zlo, vlastnosti národné takisto ako univerzálne, inštitucionálnosť takisto ako súkromie.

Janovicovo meno je oprávnene synonymom slovenskej humoristicko-satirickej tvorby v literárnych miniútvaroch. K nim patrí aj knižka Dostal rozum (Koloman Kertész Bagala, L.C.A. Group, 2001) s kresbami Dušana Polakoviča, obsahujúca aforizmy, niekedy len dvojriadkové sentencie. Prvá časť má názov Moje desatoro a podstatne sa líši od druhej, pomenovanej podľa masti, ktorou si Švejk hneď na začiatku Haškovho románu masíruje koleno, čiže Opodeldok. Inak alúzií na prečítané knihy je tu viac.

Ako je to s pravdou?

Princípom tej prvej, ktorá by sa mohla nazývať Devätoro, keďže obsahuje iba deväť sentencií, je ambivalencia významov. Janovic uvedie nejaký výrok, definíciu či aforizmus a vzápätí ho vyvráti pravým opakom, preto na túto časť možno aplikovať Pascalovu myšlienku, že „pravda je taká, ktorej aj opak je pravdou“.

Relativita vyslovovaných múdrostí nemá katarzný účinok, ako ho nemajú ani iné jeho aforizmy v druhej časti knihy. Janovic chce iba trefne pomenovať a trafiť do terčov, nie predovšetkým rozosmiať alebo umravňovať; jeho vtip len vyostruje poznanie spoločenských a individuálnych defektov, niet v ňom škodoradosti, skôr onen známy smiech cez slzy alebo to nazvime hoci humor cez smútok.

Aforizmy vznikajú v skutočnosti bez emócií, no vyvolávajú ich, lebo zasahujú ako blesk, rýchly, nečakaný, krátky, spaľujúci.

Ja nič, ja muzi(Kant)

Janovic sa vyzná v umení paradoxov ako málokto. Výdatne ťaží zo slovných hračiek a hier, niekde nepotrebuje ani hyperbolu, aby ukázal najmä našu morálnu biedu, inde zasa prevažuje hra pre hru, čo však nemusí vždy znamenať prehru, ale ani výhru. Napríklad: „Aj my máme svoju filozofiu - ja nič, ja muzi(Kant).“

Janovicove aforizmy, či aforizované anekdoty sú zväčša svieže a originálne, miestami však cítiť, že je to konštrukt, nie výsledok náhleho nápadu, ale čírej špekulácie, navyše bez humoru. „Žena naletí lichôtke Milujem ťa a muž lichôtke Miluje ťa národ.“ Ale špeciálne s aforizmami je to tak ako s udieraním klinca po hlavičke: buď sa to podarí, alebo nepodarí.

Janovicova nová knižka potvrdzuje okrem niektorých výnimiek tú prvú možnosť. Jeden z dôkazov, vhodných práve na predsilvestrovské dni: „Prestal som piť a teraz sa nemám na čo tešiť. - Teš sa, že ráno vstaneš triezvy. - Ale veď na to som sa tešil, aj keď som pil.“