stnú večeru.
Ústretovosťou k "ministrom európskej vlády", ako Američania niekedy komisárov nazývajú, Bush pokračoval v "ofenzíve šarmom". Tou sa jeho administratíva usiluje získať späť srdcia Európanov, u ktorých kroky Washingtonu často narážajú na nepochopenie.
Bush sa v ľahko zasneženom Bruseli dva dni snažil nielen slovami, ale i gestami presvedčiť novinárov i verejnosť, že vzťahy Ameriky a Európy majú pevné základy. Radostné úsmevy, žoviálnosť, stisky stoviek rúk, poklepávanie po pleciach, ale i občasné bozky na tvár. Tým všetkým chcel najmocnejší muž sveta signalizovať, že v Európanoch vidí skutočných partnerov.
Európania tiež spory nechceli riešiť práve teraz. Aj oni radšej zdôrazňovali spoločné hodnoty demokracie, slobody, právneho štátu či ochrany ľudských práv. "Našli sme spoločnú reč," tešil sa Barroso. Dôkazom má byť spoločná konferencia o ďalšej pomoci Iraku.
V podobne príjemnej atmosfére prebehla aj záverečná večera. Amerického prezidenta sprevádzala ministerka zahraničia Condoleezza Riceová, ktorá sedela vedľa Barrosa. Ten so sebou vzal i rakúsku komisárku pre vonkajšie vzťahy Benitu Ferrero-Waldnerovú a britského komisára pre obchod Petra Mandelsona.
S Bushom a Riceovou preberali Irak, Blízky východ, liberalizáciu svetového obchodu i globálne otepľovanie. Reč vraj zato neprišla na sporné body ako úniou plánované zrušenie zbrojného embarga voči Číne alebo ako zabrániť Iránu vo vývoji atómovej bomby. Bush koniec koncov už predtým Európanov niekoľkokrát uistil, že Washington proti Teheránu nezasiahne vojensky.
Menu na trinástom poschodí centrály eurokomisie bolo francúzsko-írsko-belgické. Ako predkrm homár s husími pečienkami, ako hlavné jedlo jahňací chrbát a ako múčnik figy s tvarohovou zmrzlinou. Namiesto ponúkaných vín (burgundské, bordeaux a šampanské) ale Bush dal prednosť minerálke.
DAVID ZELINGER, Brusel
