Americký prezident George Bush zamieril z Bruselu do Bratislavy. Nie je však isté, či si je istý, akého štátu je mesto na Dunaji vlastne metropolou.

Vo volebnej kampani pred šiestimi rokmi pripojil k radu svojich prerieknutí výrok, že na stretnutí s Janezom Drnovšekom sa o Slovensku veľa dozvedel. Drnovšek bol v tom čase predsedom slovinskej vlády a Bush si myslel, že hovoril so šéfom slovenskej diplomacie.

Poľahčujúcou okolnosťou amerického prezidenta môže byť fakt, že nie je jediný, kto medzi Slovinskom a Slovenskom nemá jasno. V prípade talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho je to ospravedlniteľné ešte menej, lebo od Európana sa očakáva znalosť európskej mapy. Berlusconi v decembri 2003 oznámil, "že s radosťou víta slovenského premiéra", hoci pred ním stál Slovinec Anton Rop. Jeho prehrešok je ospravedlniteľný o to menej, že Slovinsko je jedným zo susedov Talianska.

Okrem ľahko zameniteľného názvu majú Slovensko a Slovinsko veľa spoločného. Oba sú čerstvými členmi Európskej únie, ktoré získali nezávislosť pomerne nedávno. Slovinsko rozpadom niekdajšej Juhoslávie v roku 1991 a Slovensko rozchodom s Čechmi a Moravanmi v roku 1993. V oboch žijú Slovania, ktorí hovoria slovanskými jazykmi. Odlíšiť ich názory je však pre cudzincov ťažký test pozornosti, lebo vo väčšine jazykov sa slová slovinština a slovenčina veľmi nelíšia. Cudzinec vie málo o tom, že navzdory tejto terminologickej príbuznosti sa Slovák so Slovincom dohovorí s ťažkosťami.

Na dovŕšenie - vlajky oboch štátov sú na prvý pohľad na nerozoznanie - farebne sú rovnaké, líšia sa len erbami. Slovinsko sa pred dvoma rokmi rozhodlo niečo s tým urobiť a začalo debatu o novej vlajke. Vyhral moderný návrh s jedenástimi vodorovnými modrými, bielymi a červenými pruhmi spojenými uprostred do trojuholníka. Vec však uviazla na neochote parlamentu. Nie je preto div, že zámeny nemajú konca. Európska banka pre obnovu a rozvoj, teda inštitúcia špecializovaná na bývalé komunistické krajiny, napríklad na svojej informačnej stránke zamenila prezentačné materiály oboch krajín.

Rozdiely, žiaľ, uniknú aj protokolu. Slovinského prezidenta, ktorý v roku 2002 prišiel na oficiálnu návštevu Rumunska, privítali známe tóny Nad Tatrou sa blýska.

Na svoje si prídu aj pošty oboch krajín. Tá slovenská musela vlani do Slovinska dopraviť 602 kilogramov poštových zásielok, ktoré dorazili aj napriek dobre napísaným poštovým smerovacím číslam k nám.

Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda si myslí, že Slovensko a Slovinsko si už nikto nepomýli. "Keby ste sa ma na to spýtali tak pred piatimi rokmi, bral by som to vážne. Dnes nepochybujem, že sa už nikto nespletie," hovorí Dzurinda. (čtk, afp)