Bratislava sa tesne pred príchodom Georgea Busha premenila na metropolu bojovníkov za demokraciu. Zostava hostí a slovník na včerajšej konferencii mimovládnych organizácií na ministerstve zahraničných vecí aspoň vyvolávali taký dojem. V Bratislave sa zišli aktivisti a politici, ktorí prispeli k pádu nedemokratických či polodemokratických režimov v Československu, v Srbsku, Gruzínsku či na Ukrajine.

Asi dvadsať z nich sa dostalo na zoznam Šampiónov demokracie. Dnes ráno sa stretnú s americkým prezidentom ešte predtým, ako prehovorí na Hviezdoslavovom námestí. Nejde o ľudí vo vládnych funkciách, ale predstaviteľov mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti.

"Je to veľmi netradičné, nebýva to často," hovorí Bruce Jackson, prezident amerického Projektu transformujúcej sa demokracie, ktorý sa angažuje v celej strednej a východnej Európe a ktorého manželka Irina je tiež medzi ľuďmi, čo sa stretnú s Bushom. Irina Krasovská je známa bieloruská opozičná predstaviteľka. "Bush si chce osobne vypočuť ich príbehy. Zaujíma ho najmä ľudská stránka demokracie, nie vysoká politika, ale ako ju obyčajní ľudia môžu ovplyvniť," hovorí Jackson.

Najmladšími z "revolucionárov", ktorí sa stretnú s Bushom, sú Vlad Kaskiv a Anastasia Bezverchovová z ukrajinského hnutia Pora.

Irina Krasovská z bieloruského opozičného hnutia Pamätáme si hovorí, že ľudia v jej krajine si veľa sľubujú od nových členov Európskej únie. Nová Európa sa podľa nej môže stať tým najlepším advokátom krajín, kde o demokracii ešte len snívajú. "Potrebujeme, aby ľudia chápali, v akej sme situácii. Slovensko má skvelé skúsenosti a môže nám veľmi pomôcť," povedala. Na stretnutí s Bushom chce pochváliť USA za bieloruský demokratizačný zákon, ktorým výrazne podporili miestnu opozíciu. "Zároveň by som bola rada, keby Putinovi pripomenul jednu z posledných diktatúr v Európe."

Z pobaltských krajín do Bratislavy za Bushom prileteli dvaja bývalí premiéri Maart Laar z Estónska a Vytautas Landsbergis z Litvy. "Ide o veľmi zaujímavú a významnú zhodu okolností, určite nie náhodu," povedal Landbergis, prečo sa práve Bratislava stala miestom summitu. Bushovi by najradšej pripomenul "krvavú vojnu v Čečensku".

Z Česka prídu bývalí disidenti Alexander Vondra, ktorý pôsobil ako veľvyslanec v USA, a spisovateľ Ivan Klíma, ktorý prežil tri roky v koncentračnom tábore Terezín. "Pred týždňom mi zavolal americký veľvyslanec a keďže pre bolesti chrbta sa mi ťažšie cestuje, nebol som veľmi nadšený. Keď však dodal, že sa mám stretnúť s americkým prezidentom, samozrejme, som to považoval za veľkú česť," povedal Klíma. "Pre nás sú to spomienky na dávne časy. Keď nás počas totality pozývali na americkú ambasádu, ohromne nám to morálne pomohlo. Rovnaký účel to má pre tých ľudí, kde sa ešte stále bojuje o demokraciu."

Jedným z trojice Slovákov bude Alexander Bachnár. Počas druhej svetovej vojny bol v pracovnom tábore Novákoch a neskôr sa zapojil do Povstania. Okrem neho na stretnutí bude bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora a riaditeľ slovenskej pobočky German Marshall Fund Pavol Demeš.

"Najskôr si myslím, že nebudem mať príležitosť niečo prezidentovi Bushovi povedať. Podľa programu sa bude rozprávať o príbehoch a ten môj je veľmi jednoduchý: o prebudení demokratizačného potenciálu Srbska a občianskej spoločnosti v Srbsku v októbri 2002," povedala srbská aktivistka za ľudské práva Sonja Lichtová. "Bratislava je výborný výber na rozprávanie o demokracii, nie len kvôli občianskym aktivitám z roku 1998 a lekciám, ktoré nám po svojich skúsenostiach Slováci dali, ale pre veľké povzbudenie. Príbeh Slovenska a Srbska hovorí, že dlhodobá podpora hrala dôležitú rolu pri páde Miloševiča."

MIREK TÓDA