Súrodencov Kohútekovcov (vľavo Matúš, za klávesami Stano) spolu s ostatnými členmi skupiny Remedios budete môcť vidieť naživo najbližšie zajtra o 19.00 h, keď svoj koncertný program Sangre flamenca predstavia v DK Dúbravka v Bratislave. FOTO - FLAMENCO.SK |
Flamenco sa stalo, podobne ako blues alebo bossa nova, majetkom celého sveta. Človek nemusí pochádzať zo Španielska, aby mohol hrať túto pôvodne andalúzsku ľudovú hudbu. Navyše, flamenco je vo vývoji aj vo svojej domovine. Podobne ako džez má silnú absorbčnú schopnosť a úspešne dokáže nasať rôzne vplyvy.
Obe tieto teórie potvrdzuje slovenská skupina Remedios, ktorej nedávno vyšiel vo vydavateľstve Hevhetia debutový album Vendaval. Hrá hudbu založenú na modernom flamencu, ale uplatňuje aj mnohé iné vplyvy. Nástrojové zloženie je z hľadiska flamenca neortodoxné: Klavír, gitara, dvoje husle, flauta, perkusie, bicí nástroj cajon. Podobnou fúziou je aj hudba samotná. Flamencový element je silný, ale cítiť aj vplyv európskej klasickej hudby, latinskoamerických idiómov, džezu, "coreovského" fusion, nájdu sa aj stopy slovenského folklóru. To všetko podané v nápaditých aranžmánoch a s perfektným zvládnutím nástrojov.
Hlavným pilierom Remedios sú bratia Stano a Matúš Kohútekovci (27 a 29 rokov) a huslista Cyril Kubiš (28). "S bratom sme vyrastali v Tomášove, otec robil v polepšovni. Okolo nás vždy bolo veľa Cigánov, ktorí hrali na gitarách," hovorí Stano Kohútek. "K flamencu som sa dostal cez cigánsky folklór. Začal som s klasickou gitarou, potom sa mi dostala do ruky kazeta od Paca de Luciu a už som bol chytený. Namotal som na túto hudbu aj brata. Keď som odišiel do Španielska, on tu spolu s Cyrilom založil Remedios."
Španielsku skúsenosť majú viacerí členovia skupiny, Stano Kohútek, vo flamencovej societe známy pod menom Morenito de Triana, tam pôsobil najdlhšie. V roku 2000 sa dokonca dostal do finále gitarovej súťaže v Seville. Originálny zvuk Remedios vlastne vznikol kvôli jeho odchodu. "Keďže sme nemali gitaristu, ktorý by nám vyhovoval, začali sme klásť dôraz na klavír, husle, violončelo, flautu," spomína Cyril Kubiš. "Keď bol Stano tu, vždy si s nami zahral, ale mal štatút hosťa. Pred dvoma mesiacmi sa presťahoval na Slovensko, takže už je riadnym členom skupiny."
Autentická skúsenosť bola podľa Stana na nezaplatenie: "Za jednu noc tam sa človek naučí viac ako tu za tri roky. Dôležitá je schopnosť okamžite reagovať na tanečníka, flamenco je tanečná hudba." Aj hudba Remedios si stále zachováva "tancovateľnosť" a skupina vystupuje aj s tanečníkmi.
V domovine flamenca dnes dochádza k rozporom medzi zástancami moderného zvuku flamenca, ktoré sa nazýva flamenco nuevo, a konzervatívcami, zástancami ortodoxného flamenco puro. Remedios sa jednoznačne hlásia k flamenco nuevo, ale nielen k nemu. "Nikomu netvrdíme, že to, čo robíme, je autentické flamenco, dokonca, že je to vôbec flamenco. Chodíme sa síce do Španielska inšpirovať, ale nechceme prezentovať niečo, čo by sa tvárilo ako tamojší produkt," tvrdí Kubiš a Matúš Kohútek ho dopĺňa: "Pred desaťročiami boli debaty, že ako môže niekto hrať dobre džez, keď je biely. Teraz o tom už nikto nepolemizuje."
To najdôležitejšie pri hudbe je vyvolávanie emócií. O to vlastne ide, všetko ostatné je na ďalších miestach. Človek môže vnímať prvky, z ktorých je hudba poskladaná, ale podstatný je pocit. Produkcia Remedios je plná krásy a vášne. A je úplne jedno, kam ju štýlovo zaradíme.
MARIAN JASLOVSKÝ