Tridsaťročný Peter vyzerá ako životom bičovaný starec. Vráskavá, pochudnutá tvár obrastená strniskom, prázdny pohľad, postava prikrčená pod ťarchou kríža, ktorý so sebou bezcieľne vláči ulicami mesta. Prespáva tam, kde ho noc prikvačí. Najčastejšie v spálenisku Mlynárskej bašty. Cez deň loví skrehnutými rukami z kontajnerov a smetných košov fľaše od pálenky. Potom ich vymení za zopár drobných a beží do najbližšej krčmy ohriať sa. „Mali sme s bratom dvojizbový byt. Chceli sme ho vymeniť za dva menšie. Brat je alkoholik. A tak to aj dopadlo. Vzali ho do parády dvaja podvodníci. Opili ho na mol a potom mu dali podpísať zmluvu. Obaja sme skončili na ulici,“ pokašliava Peter.

Arcidiecézna charita v Košiciach registruje 350 bezdomovcov. V skutočnosti je bez strechy nad hlavou podstatne viac ľudí. Riaditeľ charity Ján Dečo odhaduje ich počet minimálne na dvojnásobok. Až do minulého týždňa v Košiciach nejestvovala nocľaháreň, ktorá by ich prichýlila, poskytla im posteľ a kúsok tepla.

„Aj Jozef s Máriou boli bezdomovci. Museli ťažko hľadať strechu nad hlavou. Našli ju až v maštali za Betlehemom. A tam prichádza na svet Mesiáš – Kristus. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili na zriadení tohto útulku. Prichýlili ste tých, ktorí sa podobajú Ježišovi hľadajúcemu domov. Tu sa napĺňa Ježišovo: Čo ste urobili jednému z mojich najmenších, to ste mne urobili. Keď robíme niečo dobré, robíme pre večnosť,“ prihovoril sa prítomným Jozef Korem, biskupský vikár.

Rodinný dom, v ktorom nájde možnosť prenocovať 35 bezdomovcov, dalo mesto do prenájmu Arcidiecéznej charite za symbolickú korunu. Ešte na začiatku minulého týždňa však uvažovalo o jeho predaji. Vďaka iniciatíve poslankyne mestského zastupiteľstva Marty Čuhranovej nakoniec rozhodlo inak.

„Nepamätám si na projekt, ktorý by sa nám podarilo spolu so samosprávou kdekoľvek tak rýchlo vyriešiť. Pri dobrej vôli sa to dá. Aj preto patrí mestu vďaka,“ povedal riaditeľ Arcidiecéznej charity Ján Dečo.

Skromne zariadené izby, kovové poschodové vojenské postele, prikrývky v piatok prvýkrát prichýlili tých, ktorí stratili domov. Dali im šancu prežiť a možno aj nádej.

MIKULÁŠ JESENSKÝ