Kým v roku 1991 k „jadru“ patrilo asi 30 percent ľudí, v 1999 ich bolo 38 percent. Pribudli najmä ľudia z mladšej a strednej generácie, z miest, so stredným a vyšším vzdelaním, zo strednej a vyššej vrstvy a v etnicky slovenskom prostredí. Z konkrétnych náboženských praktík najviac vzrástla návšteva bohoslužieb. Ďalšie znaky nábožnosti, ako je dôležitosť obradov pri narodení, sobáši a smrti alebo viera v Boha, Nebo a Peklo, či súkromné modlitby, rozjímanie a meditácie nerastú tak výrazne, ako samotné chodenie do kostola.

Počet tých, ktorí cítia potrebu náboženských obradov pri sobáši, narodení či úmrtí, je takmer rovnaký, ako bol v roku 1991, nestúpol ani počet tých, ktorí sa venujú modlitbe, rozjímaniu a meditácii.

Viac ľudí sa však nielen hlási k cirkvi, ale aj naozaj verí v Boha, v posmrtný život a čerpá z náboženstva pohodu a silu.

V deväťdesiatych rokoch tiež výrazne vzrástla skupina ľudí, ktorí dobrovoľne pracujú pre svoju náboženskú obec alebo cirkevný zbor.

Mierne klesol počet tých, ktorí pokladajú za dôležitú výchovu detí v náboženskej viere. Menej je aj tých, ktorí veria, že pre dobré manželstvo je veľmi dôležitá rovnaká viera manželov. „Môže to signalizovať chápanie náboženstva väčšmi ako záležitosti individuálneho a slobodného prijatia,“ hovorí Krivý.

Neveriaci sú tolerantnejší

Ľudia na Slovensku sú v poslednom desaťročí tolerantnejší. V tolerancii sú výrazné rozdiely medzi veriacim a neveriacimi.

Aj u veriacich mierne vzrástla tolerancia nevery, rozvodov a úplatkov i poberania neoprávnenej podpory. Výrazne lepšie ako kedysi prijímajú veriaci homosexuálov.

Najvýraznejší rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi sa prejavuje v otázke interrupcií. Kým u veriacich 70 percent respondentov prieskumu interrupciu úplne odmietlo, u neveriacich to bolo necelých 50 percent. „Sčasti ide o takmer západné trendy, poznačené vzostupom liberálnej tolerancie a pozitívnej citlivosti k menšinám. Sčasti je to oslabenie odporu proti amorálnemu správaniu,“ uvádza Krivý.

Slováci nechcú ani silnejšie, ani slabšie cirkvi

Cirkvi na Slovensku podľa Krivého v deväťdesiatych rokoch celkovo zvýšili svoju dôveryhodnosť. Zároveň im však ľudia vymedzujú miesto len v duchovnej oblasti. Len asi 20 percent opýtaných bolo v roku 1998 presvedčených, že cirkvi majú čo povedať k sociálnym problémom. Ľudia tiež odmietajú, ak cirkev presadzuje politické postoje.

V roku 1998 si 21 percent katolíkov, 30 percent evanjelikov a 44 percent ľudí bez vyznania myslelo, že cirkev má nadmernú moc.

V roku 2000 až 27 percent opýtaných hovorilo, že na cirkev by sa nemali dávať peniaze zo štátneho rozpočtu, 31 percent si myslí, že nie viac ako doteraz a len 11 percent by súhlasilo, aby sa cirkvám pridalo. „Rozhodujúca časť verejnosti si nepraje posilňovanie ani oslabovanie postavenia cirkví,“ uzatvára Krivý.

(mar)

Spracované podľa štúdie V. Krivého Náboženské prejavy v 90. rokoch, ktorú v publikácii Krajina v pohybe Správa o politických názoroch a hodnotách ľudí na Slovensku vydal v roku 2001 Inštitút pre verejné otázky.