, dvakrát Lester B. Pearson Trophy (pre najlepšieho hráča podľa výberu ostatných hráčov) a raz Hart Memorial Trophy (pre najplatnejšieho hráča). Fanúšikovia si navykli vyslovovať Jágrovo meno jedným dychom s menom tučniakov. Puto klubu a hráča sa zdalo nerozpojiteľné a on sám sa niekoľkokrát vyjadril, že je s týmto stavom spokojný.
V polovici minulej sezony však začalo byť jasné, že idylka nepotrvá večne. S výdatnou pomocou Maria Lemieuxa sa Jágr síce stal ešte raz najproduktívnejším hráčom ligy, ale veci už nabrali svoj spád. Presne 11. júla 2001 sa prestupom do Washington Capitals jedenásťročný príbeh Jaromíra Jágra a tučniakov skončil. V Pittsburghu začali písať rok jedna novej éry.
Nie je to dobrý rok
Začal sa štyrmi prehrami za sebou, za ktoré vyletel tréner Ivan Hlinka. To, čo sa spočiatku javilo ako výborný krok – český tréner k vplyvnej českej komunite v drese Penguins, navyše s aureolou trénera senzačných olympijských víťazov z Nagana 1998 – sa napokon skončilo trpkým svárom. Manažment klubu obvinil Hlinku z neochoty zlepšiť jazykovú komunikáciu s hráčmi, Hlinka na to kontroval vianočnou žalobou za nevyplatenie zmluvne dohodnutého platu. Aj napriek tomu však Penguins zostávajú najväčšou českou kolóniou v NHL, pričom Straka, Lang, Hrdina a už aj obrancovia Melichar s Rozsívalom tvoria základnú kostru tímu.
Prvým faktom novej éry u tučniakov je, že miesto Jágra neangažovali v lete žiadnu voľnú hviezdu ligy. Vlastne sa ani poriadne neposilnili, lebo príchody obrancu Jakopina, matadora Richera a mladíkov Beecha s Petersenom boli viac-menej bežnými prevádzkovými operáciami, nad ktorými sa takmer nikto nevzrušuje. Predovšetkým nebolo za čo sa posilniť, a preto zostala z núdze cnosť: ťahúnmi sezóny mali byť tí istí, ktorí hrali výborne v predchádzajúcom ročníku, teda Straka, Kovaľov, Lang, Hedberg, Hrdina, Kasparaitis a, samozrejme, majiteľ klubu a kapitán v jednej osobe Mario Lemieux.
Otázniky nad Lemieuxom
Lenže už od počiatku sezóny, ba už počas letnej prípravy, to s Lemieuxovým zdravotným stavom nebolo všetko v poriadku. Miesto ostrého štartu si bol nútený vyberať zápasy, v ktorých nastúpi a ktoré vypustí, no aj tak sa to v polovici novembra s ním zaseklo úplne. Zatiaľ žiaden doktor nevie diagnostikovať príčinu Lemieuxových bolestí. Rovnako je vo hviezdach, kedy sa znovu vráti na ľad. Neprítomnosť principála a neistota okolo jeho zdravotného stavu sa teda museli podpísať nielen na celkovom hernom prejave mužstva, ale najmä na jeho sebaistote.
Koncom oktobra prišiel druhý úder. V zápase s Floridou si Martin Straka zlomil nohu, čím Penguins prišli až do marca nasledujúceho roka o druhého kľúčového hráča a Straka samotný o istú nomináciu na olympiádu. Je to veľká škoda, pretože Straka pokračoval vo vynikajúcich výkonoch z predchádzajúcej životnej sezóny.
Mesiac stál kvôli zraneniu aj tretí hráč z prvej línie, ruský útočník Alexej Kovaľov. Kmeňový člen pittsburskej obrany Janne Laukkanen sa zase vrátil na ľad až koncom novembra. Vzápätí ho na maródke vystriedal ďalší obranca Ian Moran. Kto sa teda za týchto okolností môže ešte čudovať, že to s Penguins koncom decembra nevyzerá práve najružovejšie?
Druhá strana mince
Ak si porovnáme štatistiku zápasov s Lemieuxom a bez Lemieuxa, čo vychádza v týchto dňoch približne pol na pol, zistíme, že Penguins nie sú na rozdiel od minulej sezóny o nič lepší, ale ani o nič horší, keď hrajú s ním alebo bez neho. Dosiaľ dosiahli rovnaký počet víťazstiev (sedem) a utrpeli takmer rovnaký počet prehier (sedem s Lemieuxom, osem bez neho). To indikuje, že Mariov herný a psychologický vplyv na výkon mužstva nie je ani zďaleka taký, ako si to všetci kreslili podľa predlohy z predchádzajúceho roka. V jedenástich zápasoch, ktoré Lemieux odohral, dal iba jeden gól, čo je oproti vlaňajšej úrode podstatný rozdiel.
Ďalším problémom sú hráči druhého a tretieho sledu. Ich efektivita je žalostne nízka. Richer máva päť- až sedemzápasové série bez bodu. Morozov dal za tridsať zápasov iba štyri góly, Stevens získal v devätnástich stretnutiach iba jeden bod, Wayne Primeau nedal v osemnástich ani gól, LaCouture odohral dvadsaťpäť zápasov a získal jediný bodík, rovnako Tibbetts. Oliwa je úplne na nule. Nikto, samozrejme, od týchto hráčov neočakáva zázraky, lebo ich čas na ľade je relatívne nízky. Akokoľvek však, je to málo.
Vyvrcholením trápenia Penguins v roku jedna po Jágrovi bola séria štyroch domácich decembrových prehier za sebou vrátane debaklu s Carolinou 0:7, keď tučniaci vyslali na Barrassovu bránku za celý zápas jedenásť (!) striel, čo bola za slávnych čias Lemieuxova norma za jednu tretinu. Niečo také si história klubu nepamätá. Nečudo, že lístky na hokej nie sú v súčasnosti v Pittsburghu žiadnym vzácnym artiklom.
Posledné miesto Pens v Atlantickej divízii dokazuje vážnosť situácie. Ak k tomu pridáme neutíchajúcu šepkandu o pretrvávajúcich finančných problémoch klubu, tak možno konštatovať, že nová éra sa nezačala práve najšťastnejšie. IGOR OTČENÁŠ
