Zlatý skok Jiřího Rašku na strednom mostíku v Grenobli.
Hry na improvizovanom štadióne v priestoroch bývalého letiska slávnostne otvoril francúzsky prezident Charles de Gaulle: „Bravo Grenoble. Ceremoniál bol úchvatný.“ Dánske noviny kontrovali: „Slávnostná predohra sa podobala pohrebu, aj keď štátnemu prvej triedy.“
Keď posledný bežec s olympijskou pochodňou, krasokorčuliar Alain Calmat, vybiehal po stupňoch štadióna, miniatúrne elektrónky zosilovali tep jeho srdca a prenášali ho do ampliónu. Snaha organizátorov o komerčné využitie hier a viditeľné konkrétne spojenie niektorých športovcov s výrobcami športového výstroja vyvolal hnev predsedu MOV Averyho Brundageho a začalo sa jeho ťaženie najmä proti lyžiarom.
Hry v Grenoble patrili domácemu miláčikovi Jean Claude- Killymu, ktorý napodobnil Rakúšana Toniho Sailera z Cortiny 1956 a získal všetky tri najcennejšie medialy v zjazdovom lyžovaní. Nevyhrával však s prevahou celých sekúnd ako pred dvanástimi rokmi Sailer, ale len o stotiny. Zjazd o osem stotín, slalom o deväť a iba obrovský slalom zvládol rozdielom 1,22 sekundy.
V Grenobli sa Medzinárodný olympijský výbor prvýkrát rozhodol pre dopingovú kontrolu po každých pretekoch. Po sérii senzačných článkov v novinách o hermafroditizme v športe museli ženy podstúpiť kontrolu pohlavia.
