Kult Vladimira Putina je v Rusku silný. Na tejto soche odhalenej vlani v Moskve ho zvečnili v kimone. FOTO - ČTK/AP
Keď sa americký prezident George Bush stretol s ruským vládcom Vladimirom Putinom prvýkrát, s neskrývanou náklonnosťou k tomuto nevysokému, ale veľmi sebavedomému mužovi vyhlásil: "Pozrel som sa mu do očí a pochopil som jeho dušu."
Ďalej tému nerozvádzal, a tak dodnes nevieme, čo vlastne Bush pochopil. Oceľovomodré oči Putina dokážu človeka prebodnúť tak, že na chvíľu zabudne, ako sa volá. Putin si to vraj nacvičil už ako mladík, keď sa pripravoval na kariéru agenta KGB. Teraz sa mu to hodí.
Nepreniknuteľný
Je považovaný za silného, nekompromisného, šikovného a ambiciózneho vládcu so železnou vôľou a schopnosťou maximálne potlačiť svoje city. Do jeho duše nevidí nikto a je nepravdepodobné, že by sa to ako prvému podarilo práve Georgeovi Bushovi.
Na rokovaní aj na tej najvyššej úrovni dokáže byť Putin príjemným a vnímavým spoločníkom. Na stretnutí so svojím "priateľom Georgeom" v Bratislave si však možno bude musieť vypočuť i mnoho nepríjemných vecí o ohrození demokracie vo svojej krajine, o obmedzovaní slobody v oznamovacích prostriedkoch a nebezpečnej spolupráci s Iránom.
Aj pri týchto nepríjemných slovách sa asi bude pozerať Bushovi do očí. Čo si bude v tej chvíli myslieť, americký prezident z jeho oceľového pohľadu nezistí. Prieskumníkov cvičili, aby nedali ani brvou najavo, čo sa im preháňa hlavou.
Tigrík Voloďa
Voloďa bol slabší a menší než jeho vrstovníci. Drobný blondiačik však bytostne neznášal, keď sa mu niekto vysmieval. Vtedy ešte nedokázal ovládať emócie a na každého, kto sa o neho obtrel, sa zúrivo vrhal. "Ako tigrík skočil na protivníka, kopal a škriabal, trhal mu vlasy," spomínal v jednej prezidentovej biografií Putinov spolužiak Viktor Borisenko.
Ani v dospelosti fyzicky nepôsobí ako "ruský medveď" či velikán.
Vladimir Vladimirovič Putin, ktorého dnes jeho okolie i ruská tlač nazýva VVP, sa ujal ruského trónu 31. decembra 1999. Odchádzajúci chorý Jeľcin sa domnieval, že neskúsený mladík uchová moc pre jeho klan. Ako sa mýlil. Keby si včas prečítal Putinov životopis, vybral by si asi za nasledovníka niekoho iného.
Mraznička
Voloďa sa od detstva videl v profesii špióna. Jeho otec bol bývalý vojak - presnejšie vojnový invalid. Slúžil počas 2. svetovej vojny v Baltskej flotile na ponorke v špeciálnom oddieli NKVD.
O viac než päťdesiat rokov neskôr bol jeho syn prezidentom, keď sa potopila ponorka Kursk. Stala sa hrobom pre 118 námorníkov. Spomenul si vtedy na otca-námorníka, ktorý ho tak tvrdo vychovával? Nik nevie. Ako hlava štátu mal v televízii rýchlo predniesť smútočný prejav, ale on mlčal, a keď sa konečne ospravedlňoval príbuzným, jeho tvár žiadne emócie neprezradila.
Rovnako, ako keď v septembri 2004 po tragédii v škole v severoosetskom Beslane, kde zahynulo 350 ľudí vrátane detí, zasadanie vlády začal slovami: "O tejto udalosti nemožno hovoriť bez sĺz v očiach." Nielen slzy, ale ani ten najmenší zármutok nedal Putin najavo. Sú len dve možnosti - buď sa dokonale ovláda, alebo nič necíti. Pravdepodobnejšia bude druhá možnosť. Jeho žena Ľudmila ho prezýva Mraznička.
Cesta do KGB
Vladimir Vladimirovič vyrastal v chudobných pomeroch. Čo sa týka džuda, bol malý Putin húževnatý (dotiahol to na majstra športu), ale učenie ho nebavilo. Chcel byť špiónom. Ako sám priznáva v knihe rozhovorov, kontaktoval ako 16-ročný obávanú tajnú políciu KGB. Jeho mimoriadna inteligencia, chorobná ctižiadostivosť a neuveriteľná pamäť boli dobrými predpokladmi. Napriek tomu ho trochu udivení "čekisti" poslali domov s radou, aby najprv vyštudoval právo a potom nech sa vráti.
Putin to spravil a v roku 1975 do vysnenej KGB nastúpil. V oficiálnych životopisoch sa síce píše, že slúžil v tajnej sovietskej polícii 16 rokov, vlastne až do rozpadu komunistického impéria, ale v skutočnosti každý, kto sa raz tajnej službe upíše, sa z nej už nikdy nedostane.
Keď sa Putin v roku 1991 stal námestníkom petrohradského starostu, demokrata Anatolija Sobčaka, v kartotéke KGB ho viedli ako "aktívnu zálohu" a poberal dva platy. Ten "špiónsky" bol omnoho vyšší.
Z bazéna do chrámu
Po desiatich rokoch usilovného snaženia poslalo vedenie KGB v roku 1985 Putina do Nemeckej demokratickej republiky. "Bol to pre nás najkrajší čas," spomína na Drážďany jeho žena Ľudmila. V NDR sa im narodila mladšia Kaťa, obstarali si vlastné auto a bývali v čistom byte.
Spolupracovník Putina z tých čias Vladimir Artamonov (ide o činného agenta, jeho pravé meno je neznáme) o ňom v denníku Izvestija tvrdí: "Nikdy nebol opitý, pil len pivo."
Putin je na rozdiel od svojho predchodcu Jeľcina striedmy. Chutia mu obyčajné jedlá, nosí strohé obleky, akurát nerád vstáva skoro. Žije s rodinou v rezidencii Novo-Ogarjovo neďaleko Moskvy. Na rozcvičku si zapláva a občas zájde do pravoslávneho chrámu v záhrade.
Ženy
Z hriechov zostávajú už len ženy. Je však známa len jedna epizóda, pre ktorú by sa prezidentova manželka mohla hnevať. Slávna ruská novinárka Jelena Tregubová tvrdí, že v roku 1998, keď bol Putin šéfom Federálnej služby bezpečnosti, s ním robila rozhovor.
"Lenočka, viete čo, spoločne oslávime deň čekistov v nejakej reštaurácii," navrhol Putin príťažlivej blondínke. Škandál v štýle Monika Lewinská sa z tejto epizódy nevyvinul. Ani Jelena nevie, či išlo o profesionálne verbovanie, či pozvanie na rande.
O iných kontaktoch Putina s reprezentantkami slabšieho pohlavia - okrem vlastnej ženy - nie je známe nič. Zdá sa, že jeho ozajstnou vášňou je len moc.
Absolútna, neobmedzená a omamná
Obdivuje Petra I. a Napoleona, ľutuje, že už nevládne impériu s názvom Sovietsky zväz, a snaží sa z toho, čo mu zostalo, vytvoriť vo svete rešpektovanú a obávanú "deržavu".
Vie, že ho prezývajú cár Vladimir, a je na to pyšný. V kútiku duše si zrejme myslí, že Rusku demokracia nesluší a monarchia by mu svedčala lepšie. Obklopil sa agentmi KGB, väčšinou z jeho rodného Petrohradu, a vytvoril tak slávnu "petrohradskú bandu čekistov". Tá má väčšiu moc než parlament, vláda a Najvyšší súd dokopy. Na jej čele stojí on. Kontroluje všetko, čo sa v krajine deje vrátane súdnictva, pôšt i cukrární. Zlikvidoval najúspešnejšiu ruskú súkromnú firmu Jukos, pretože jej majiteľ, dnes uväznený Michail Chodorkovskij, si dovolil Putina niekoľkokrát kritizovať.
Prikázal, aby ho mali radi
Sociológom jednoducho prikáže, aby vo výskumoch verejnej mienky vychádzalo, že ho podporuje väčšina obyvateľov. Nezávislé agentúry ako Centr Levady, ktoré ukazujú, že jeho popularita klesla pod 40 percent, majú prístup do ruských médií zakázaný.
Potom, čo tento rok odobral dôchodcom a invalidom ich výhody, podpora obyvateľstva dramaticky klesla. Zdá sa však, že Putinovi to už neprekáža. Je si taký istý sám sebou, že žiadnych občanov nepotrebuje. Stačí mu poslušná masa, s ktorou sa dá manipulovať.
"Rusko sa utváralo ako supercentralizovaný štát. Je to zakotvené v jeho genetickom kóde, v tradíciách i mentalite ľudí," vysvetľuje svoju predstavu o riadení krajiny, ktorá sa od tej americkej diametrálne líši.
Možno o tom bude presviedčať aj prezidenta Busha. Ešte pravdepodobnejšie však je, že ho nebude presviedčať vôbec o ničom. Za to, čo robí, sa nikomu nezodpovedá. Ani americkému prezidentovi.
Ostrý jazyk
Kúzlo Putina spočíva v tom, že žiadne nemá. Nie je ani smiešny ako Jeľcin, ani trápny ako Brežnev, ani dojemný ako Gorbačov. Ide z neho strach.
Intuícia mu neomylne pomáha pri verejných vystúpeniach. Jeho hrubé výroky na domácej pôde majú u Rusov obvykle priaznivý ohlas. "Budeme ich topiť v hajzloch," povedal o povstalcoch, keď v roku 1999 začal novú vojnu v Čečensku.
Niekedy sa však pomýli: "Ak sa chcete stať islamským radikálom a ste pripravený sa dať obrezať, pozývam vás do Moskvy. Poradím špecialistovi, aby vám operáciu urobil tak, že vám tam už nikdy nič nevyrastie," odpovedal na tlačovej konferencii v Bruseli francúzskemu novinárovi, ktorý sa pýtal na používanie protipechotných mín v Čečensku.
Napriek tomu ho jeho západní kolegovia vrátane Georgea Busha majú radi alebo sa tak aspoň tvária. Putin vie, kedy a pred kým má uctievať pamiatku sovietskeho disidenta, akademika Sacharova a kedy sa hodí zaspomínať na šéfa KGB a generálneho tajomníka Andropova. Žiadna ideológia mu nie je cudzia.
Epilóg
Odporcovia Putina tvrdia, že jediné, čo je na ňom ľudské, je jeho pes. Keď milovaná sučka Koni rodila, priznal sa Putin, že celú noc nespal. Je však ešte jedna vec, ktorá mu dokáže vohnať rumenec do tváre. Čečensko. Vojna, ktorú v roku 1999 rozpútal, je jeho nočnou morou.
Nedokáže pripustiť, že sa mýlil, nevie prehrávať ani uzatvárať zmier. Vie len víťaziť. Za každú cenu.
Manželia Putinovci ( v strede) na prechádzke s rodičmi súčasného amerického prezidenta Georgea Busha. Pred nimi kráča jediná bytosť, ktorá vie prezidenta rozcítiť - sučka Koni. FOTO - ČTK/AP
