Prestal piť, objavil Boha, našiel v sebe manažérske schopnosti a stal sa napokon americkým prezidentom. FOTO - REUTERS
Bush je najvplyvnejším mužom planéty. Napriek pochybnostiam o jeho intelekte dokázal dvakrát za sebou vyhrať prezidentské voľby. I keď pri prvých to bolo veľmi tesné a sporné a do Bieleho domu ho dostali až sudcovia Najvyššieho súdu.
Stať sa dva razy americkým prezidentom síce automaticky neznamená, že by bol najmúdrejší z múdrych, hovorí to však o jeho schopnostiach. Minimálne sa dokáže obklopiť správnymi ľuďmi, určite má cit pre udalosti, ktoré sú rozhodujúce a v Bushovom prípade celkom iste platí, že dokáže vyzbierať rekordne veľa peňazí na kampaň a osloviť ľudí. Je majstrom v nadväzovaní kontaktu s publikom. Najlepšie mu to ide naživo, keď môže podať ruku, usmiať sa, žmurknúť. V Amerike to až prekvapivo dobre funguje.
Bushove premeny
Bush prešiel obrovskou premenou. Až do štyridsiatky bol známy ako vtipkár, ktorý neberie nič vážne. Rád si vypil a takmer v ničom sa mu výrazne nedarilo. Užíval si život syna z dobrej rodiny. Potom sa znova narodil. Prestal piť, objavil Boha, našiel v sebe manažérske schopnosti a úspešne vstúpil do politiky.
Prekonal sám seba a čo je preňho veľmi dôležité, konečne sa dostal aj z tieňa vlastného otca. George Bush senior bol dlhé roky nedostihnuteľným vzorom. Bol lepší študent, bol hrdina druhej svetovej vojny, úspešne podnikal v ropnom priemysle a úspešný bol aj v politike. Nepodarilo sa mu však udržať sa v Bielom dome aj ďalšie štyri roky. George Bush junior to dokázal.
Po znovuzvolení za prezidenta hovorí, že v druhom funkčnom období bude iný. Sľubuje obnovenie vzťahov s európskymi spojencami, sľubuje viac diplomacie, menej razantných riešení, ktoré ostatní neschvaľujú. Mnohí tomu príliš neveria. Jeho život však môže poslúžiť ako dôkaz, že Bush sa naozaj dokáže zmeniť.
Poslednú veľkú zmenu zažil po 11. septembri 2001. Útok na newyorské dvojičky a washingtonský Pentagon prehádzal všetky jeho priority. Zrazu sa do popredia dostala bezpečnosť, v priebehu niekoľkých dní ohlásil vojnu proti terorizmu, vstúpil do Afganistanu a potom aj do Iraku.
Svet ho nemá príliš rád a Irak bol vrcholom. Za dva roky Bush stratil nevídanú podporu, ktorú po dvojičkách mal. Doma aj vo svete. Dnes sa ju snaží získať späť.
Kovboj z Texasu
Volajú ho kovboj z Texasu. Nepotrpí si totiž práve na diplomatické frázy, jemné stolovanie a zošnurovaný protokol. Sám priznáva, že najlepšie sa cíti na svojom ranči v texaskom Crawforde. Tam chytá ryby, pracuje okolo domu, hrá golf a podľa časopisu National Geographic opatruje aj kravu Oféliu. A je tam často. Aj v čase vojny tam trávi každý možný víkend, v lete hneď niekoľko týždňov.
Ako vyzerá Bushov deň? Vstáva skoro ráno. Desať minút pred siedmou je už v Oválnej pracovni, prebehne poštu a občas zatelefonuje otcovi alebo matke. O ôsmej prídu jeho spolupracovníci. Minulý týždeň rozhodol, že každé ráno strávi polhodinku s Johnom Negropontem. Bývalý veľvyslanec v Iraku sa stane superšéfom amerických spravodajských služieb a denne bude podávať prezidentovi výber analýz, ktoré hovoria o najväčších nebezpečenstvách sveta.
Večer ide skoro spať, jeho čas prichádza už okolo deviatej. Medzitým sa často modlí a večer v posteli číta. Sám priznáva, že každý druhý rok sa vráti k Biblii, medzitým znovu a znovu študuje populárneho škótskeho kresťanského spisovateľa Oswalda Chambersa. "Modlím sa denne. Na všetkých možných miestach. V posteli, v Oválnej pracovni, modlím sa veľa. To som proste ja."
Pravidelne behá, alebo jazdí na bicykli. Je hrdý, že aj v 58 rokoch zabehne míľu (1,6 kilometra) za šesť minút.
Bez fľaše a s Bohom
Narodil sa 6. júla 1946. Bush, ako ho poznáme dnes, sa však zrodil 28. júla 1986. Ráno sa zobudil a dunelo mu v hlave. Večer predtým s kamarátmi, ktorí sú pri ňom dodnes, oslavovali 40. narodeniny. Cítil sa zle, ale ako každé ráno aj teraz išiel behať. Vtedy sa definitívne rozhodol, že prestáva piť.
Hovoria o ňom ako o preliečenom alkoholikovi. Na slovenské pomery to však nebude až také dramatické. Všetci, čo ho poznali v čase, keď pil, tvrdia, že to nebolo dennodenné chľastanie. Nikdy nepil za denného svetla a vždy to malo spoločenský rozmer. Zabával, vtipkoval, vymýšľal. Mal prezývku Bombastic Bushkin.
V to ráno sa však podľa denníka The Washington Post rozhodol, že stačilo. Už pár mesiacov predtým našiel cestu k Bohu. Odmalička chodil do kostola, najskôr presbyteriánskeho, potom episkopálneho. Po svadbe s Laurou, ktorú si zobral po trojmesačnej známosti, prešiel k jej metodistom. A začal to brať vážne. Znovunarodený kresťan.
Usporiadal si vlastný život, začal sa viac venovať deťom - dvojičkám Jenne a Barbare. A vyriešil aj svoj biznis.
Bush vyštudoval prominentné školy Yale a Harvard. Nikdy však nebol výnimočný študent. Po škole sa vyhol vojne vo Vietname a nastúpil k letcom v texaskej národnej garde. Nikdy však nepilotoval lietadlo v bojovej akcii. V roku 1978 kandidoval do Kongresu, neuspel a rozhodol sa, že bude mimo politiky.
Začal podnikať v ropnom priemysle. Ropná kríza však dostala jeho firmu do dlhov. V to ráno, keď skončil s alkoholom, pochopil aj to, že musí niečo urobiť s firmou. Našiel veľkú spoločnosť, ktorá bola ochotná zachrániť ho. Kúpili hlavne jeho meno. Bush senior, v tom čase viceprezident, práve oznámil kandidatúru na Biely dom.
Potom s pomocou kamarátov kúpil bejzbalový klub Texas Rangers. Nik si od toho veľa nesľuboval. Bush sa však ukázal ako dobrý manažér. Po pár rokoch klub predal s čistým ziskom 14 miliónov dolárov. To bol základný kapitál pre druhý vstup do politiky.
Texas a Biely dom
Už v roku 1988 odišiel z Texasu do Washingtonu. Pomáhal otcovi pri úspešnej prezidentskej kampani. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že ho ľudia berú. Sám si overil, že má čo povedať. O pár rokov neskôr to potom dokázal naplno. Kandidoval na guvernéra Texasu.
Dávali mu malé šance. On však zvíťazil a dokonca vedel víťazstvo aj obhájiť. V Texase na jeho vládu dodnes spomínajú. Dokázal zjednotiť rozhádaných republikánov a demokratov a naozaj vládol s podporou oboch strán. Po šiestich rokoch v Austine sa už zdalo celkom pochopiteľné, že zamieril na Biely dom.
Po vojne, ktorú republikáni v posledných rokoch viedli s demokratmi a špeciálne s prezidentom Billom Clintonom, ľudí priťahovali Bushove sľuby, že on Washington nebude rozdeľovať, ale naopak spájať. Mnohí hovorili, že sú to len reči, on však ukázal na Texas, kde sa mu to podarilo.
Nešlo však len o chýr z Texasu. Bushovi sa podarilo zozbierať rekordne veľa peňazí. V roku 2000 pri súboji s Al Gorom mal až 193 miliónov dolárov. O štyri roky neskôr pri súboji s Johnom Kerrym dokonca ešte viac.
Rozpočet, aký si nik iný nemohol dovoliť, hneď na začiatku odrovnal protikandidátov v republikánskej strane a potom asi rozhodol aj na konci kampane. Gorovi došiel dych, a to ho možno stálo hlasy na Floride.
Biely dom nie je Texas. Bush veľmi rýchlo pochopil, že vo Washingtone to nebude také ľahké. O veľkom spájaní nemôže byť ani reč. Po 11. septembri síce takmer dva roky hovorila Amerika jedným hlasom, Bushovým, potom sa to však obrátilo. Dnes je krajina opäť rozdelená pol na pol a je to ešte vyhrotenejšie ako predtým.
Rozhodujem
Busha mnohí podceňujú. On to považuje za svoju výhodu. "Je lepšie, keď ma podceňujú, akoby ma preceňovali," povedal CNN.
Aj niektorí z jeho bývalých spolupracovníkov tvrdia, že nemá kapacitu, aby dokázal zvážiť všetky okolnosti problému. Sám priznáva, že často koná intuitívne. Pri podnikaní sa naučil ľuďom hovoriť: povedz mi to vlastnými slovami. V autobiografii z roku 1999 píše, že za ním chodili ľudia s tučnými fasciklami podkladov a on ich zakaždým donútil, aby ich odložili a povedali mu len to najdôležitejšie. Podobne funguje aj v Bielom dome.
Dokázal presadiť obrovské veci. Zoškrtal dane, a to aj napriek tomu, že rozpočet je v rekordnom deficite, teraz chystá revolučnú reformu dôchodkového systému, ktorej sa nik nedotkol už 70 rokov. Veľké veci presadil aj v svetovej politike. Po 11. septembri oznámil v záujme obrany preventívnu vojnu a dva razy ju už aj vyskúšal: v Afganistane a Iraku. Svet rozdelil na svojich spojencov a odporcov a veľmi jasne namaľoval aj os zla, proti ktorej bojuje.
"Ľudia sa ma často pýtajú, čo vlastne robím? Odpovedám im: Robím rozhodnutia. A robím ich veľa," hovorí Bush. Práve to mnohým prekáža.
Laura, George, Barbara a Jenna Bushovci na tohtoročnom inauguračnom plese. FOTO - REUTERS
