O zákulisí stretnutí prezidentov či premiérov vie normálny smrteľník len málo. Pikantné historky sa objavujú až mnoho rokov potom, čo sa summity skončia. A skoro nikdy ich nerozprávajú hlavní účastníci, ale tí, ktorých mená zostávajú pred verejnosťou skryté. Oficiálni tlmočníci, čašníci a šoféri.

Profesia prekladateľa, zvlášť toho, ktorý prekladá synchrónne, bez prípravy a napísaného textu prejavy ľudí, čo hýbu dejinami, je riskantná, ba niekedy až životu nebezpečná. Najmä tlmočníci sovietskych lídrov stáli neustále jednou nohou minimálne v trestaneckej kolónii. Až za vlády Michaila Gorbačova hrozilo tlmočníkovi, ktorý trapas spôsobil alebo len nezachránil svojho šéfa, iba prepustenie.

Keď raz Gorbačovov tlmočník počas návštevy generálneho tajomníka vo Veľkej Británii preložil z ruštiny do angličtiny "sympatizujeme s britským národom" ako "máme sústrasť s britským národom", tak len letel.

Najslávnejší bol tlmočník generálneho tajomníka Nikitu Sergejeviča Chruščova, ktorý vypúšťal z úst neuveriteľné perly. Generálnym prekladateľom Kremľa bol od druhej polovice päťdesiatych rokov Viktor Suchadrjov. Keď v septembri 1959 odchádzal s generálnym tajomníkom do Spojených štátov, cítil sa sebaisto. Veď všetky prejavy Chruščova boli vopred pripravené.

Lenže Američania podľa diplomatických pravidiel vždy hovorili ako prví a emotívny Chruščov sa čoskoro prestal pripravených rečí držať.

Vtipkoval, používal prirovnania a tradičné ruské príslovia. Keď sa odviazal a vykríkol smerom k Američanom: "My vás raz pochováme," tlmočník obrátil výrok v žart a preložil ho tak, že sa obe delegácie zasmiali: "Pôjdeme raz na pohreb kapitalizmu," zaimprovizoval. Až neskôr Američanom došiel pravý význam týchto slov a bol z toho diplomatický škandál.

Niekedy sa však tlmočník ocitne v trápnej situácii, i keď vládcovia práve mlčia. Keď sa sovietsky líder Brežnev stretol s americkým prezidentom Carterom, došlo k udalosti, ktorú nikto nečakal, hoci v sovietskom prostredí bola taká bežná, že na ňu mal byť pripravený celý tím z oddelenia protokolu.

Vtedy obaja prezidenti podpísali dôležitý dokument, vstali, potriasli si rukami a Brežnev sa na vydeseného Američana znenazdajky vrhol. Chytil ho pevne za ramená, naklonil hlavu, zmyselne pootvoril ústa a vlepil zúfalému prezidentovi hlboký francúzsky bozk. Neskôr členovia sovietskej delegácie tvrdili, že náznak k intímnemu zblíženiu vyšiel od Cartera, ktorý mal však na mysli iba symbolický bozk na tvár.

Brežnev sa bozkával veľmi rád a prisával sa na kadejaké ústa. Pretože bol tradičnej sexuálnej orientácie, lákali ho najviac ženské náprotivky, no tých si veľmi neužil a protokolári ho navyše vo vášniach miernili.

Podľa spomienok vnučky Viktorie si však brúsil zuby na anglickú kráľovnú. Rozširoval, že s návrhmi začala ona. Keď sa raz stretli, mala vyhlásiť: "Ó, pán Brežnev, vy ste taký zaujímavý muž." Od tej chvíle ju pokladal za "kúzelnú dámu". "Keby sme boli obaja slobodní, tak by sa medzi nami mohlo niečo zrodiť. Lenže je tu princ Filip a nejde to," tvrdil úplne vážne generálny tajomník. Našťastie, nevedel po anglicky, inak by sa zrejme vyznal zo svojich citov priamo, bez pomoci tlmočníka, ktorý dokázal malérom zabrániť.

Autor: agentúra Epicentrum pre SME