Slovenský verejný dlh v roku 2003 predstavoval 511,3 miliardy korún. Znamená to, že na každého občana pripadala dlžná suma takmer 95-tisíc korún. V prepočte na veľkosť ekonomiky bola hrubá zadlženosť verejného sektora na úrovni 42,8 percenta hrubého domáceho produktu.
Dlh Slovenska, ako aj ostatných krajín, sa zvyšuje s tým, ako sa každoročne vytvárajú deficity v rozpočte. Keď si totiž štát naplánuje vyššie výdavky, ako sú jeho príjmy, musí si na rozdiel požičať.
"V najbližších rokoch sa verejný dlh v korunovom vyjadrení bude zvyšovať, najmä pre nábeh reformy dôchodkového systému," priznáva poradca ministra financií Peter Papanek. Dlh má podľa neho postupne dosiahnuť až 46 percent celkového výkonu ekonomiky.
Napriek pokračovaniu deficitného hospodárenia však percentuálne vyjadrenie dlhu nebude ďalej rásť. "Veľkosť ekonomiky vyjadrená hrubým domácim produktom bude totiž rásť rýchlejšie ako objem požičaných peňazí," vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Verejný dlh je dôležitý ukazovateľ na vstup Slovenska do eurozóny. Na zavedenie eura jeho výška musí byť pod 60 percentami HDP. (ij)
