Praha sa dohodla na rozdelení splátok za konsolidáciu banky do roku 2007, kým Bratislava splatí dlh do začiatku budúceho roku. Česká vláda má pritom zaplatiť štyrikrát menšiu sumu ako kabinet Mikuláša Dzurindu.

Slovenský a český plán splácania dlhov voči ČSOB už odsúhlasili obidve lokálne vlády. Slovenská rýchla cesta zaťaží krajinu krátkodobo, ale o to výraznejšie, česká stratégia rozloží negatívne vplyvy výdavkov na tri roky.

Nezávislí ekonómovia nevedia povedať, či je lepšia česká, alebo slovenská stratégia. "Ťažko povedať. Podmienky, ktoré si dohodlo Slovensko, však vôbec nie sú zlé," myslí si ekonomický analytik Tatra banky Elizej Macho. Oceňuje najmä fakt, že Bratislava nemusí platiť sankcie a na obdobie splácania zvyšku dlhu si dohodla nízky úrok.

Slovensko už väčšinu dlhu, ktorý vlani v decembri potvrdil washingtonský arbitrážny súd, splatilo. "V prvých februárových dňoch sme zaplatili 16 miliárd, ktoré sme mali k dispozícii v štátnych finančných aktívach," potvrdil poradca ministra financií Peter Papanek. Bratislave ostáva splatiť ešte 8,88 miliardy korún plus 10 miliónov dolárov. Od 12. februára 2005 do 1. januára 2006, keď sú tieto peniaze splatné, plynie Slovensku úrok 1 % p. a. V konečnom dôsledku teda na úrokoch vláda môže doplatiť ďalších zhruba osemdesiat miliónov korún.

Inú stratégiu splácania dlhu voči ČSOB zvolila Česká republika. Tá má síce splatiť len 4,7 miliardy českých korún, dohodla sa však na dlhodobom splátkovom kalendári. "Dohodli sme sa, že najneskôr do roku 2007 celú sumu banke v niekoľkých splátkach uhradíme," citoval denník Právo hovorcu českého ministerstva financií Mareka Zemana.

Dodatočné výdavky vlád na Slovensku a v Česku zaťažia verejné financie len dodatočne. Účtovne sa totiž započítajú do vlaňajška, keď padol rozsudok washingtonskej arbitráže, a nemali by tak oddialiť pripravenosť krajín zaviesť euro podľa pôvodných plánov - na Slovensku v roku 2009, v Česku o rok neskôr.

Slovenské ministerstvo financií tvrdí, že splátky dlhu nezaťažia ani štátny rozpočet, keďže budú vyplácané zo zdrojov štátnych finančných aktív. Zostávajúcu časť dlhu plánuje Bratislava z aktív, získaných z tohtoročných privatizačných príjmov. "Zároveň nebude potrebné na úhradu získať peňažné prostriedky z pôžičiek na peňažnom trhu," tvrdí slovenské ministerstvo financií.

Splácanie dlhu voči ČSOB

BRATISLAVA - Národná banka Slovenska dala včera znova jasne najavo, že korunu nepustí cez úroveň 38,000 SKK/EUR a bude ju brániť. Ako uviedol díler Slovenskej sporiteľne Juraj Zabadal, domáca mena oproti euru otvárala obchodovanie na úrovni 38,030/050 SKK/EUR, ale hráči na trhu začali tlačiť na psychologickú úroveň 38,000 SKK/EUR a na chvíľu ju aj prelomili. "Koruna si tak na krátku chvíľu pripísala nové historické maximum 37,950 SKK/EUR," uviedol díler. Centrálna banka však vstúpila na devízový trh a priamo intervenovala. "Celkovo mohla na intervencie použiť približne 200 miliónov eur, čím sa jej podarilo posunúť kurz koruny a eura na úroveň 38,060/070 SKK/EUR, kde sa domáca mena držala aj v závere obchodovania," dodal Zabadal. (sita)