, neplnenie uznesení a neúčasť na rokovaniach dôležitých pre obec. Gašparíková je však presvedčená, že nepochybila a že poslanci na ňu vyvíjali neprimeraný tlak.
K odstúpeniu sa poslanci odhodlali po dvojnásobnej výzve na odstúpenie starostky, ktorú však Gašparíková odmietla. Obec s 2500 obyvateľmi je odvtedy paralyzovaná, starostka bez zastupiteľstva nemôže schváliť rozpočet, určiť výšku daní, predávať majetok ani plánovať nové investície. Obec tak funguje len s provizóriom, do rozpočtu neplynú ani príjmy z obecných daní a poplatkov.
Situácia sa stala neúnosnou potom, ako sa nepodarilo ani na dvakrát zvoliť nové zastupiteľstvo. Prvé voľby sa mali uskutočniť v septembri, prihlásil sa do nich však len jediný kandidát, a tak boli zrušené.
Druhý pokus o zvolenie poslancov sa mal uskutočniť pred dvoma týždňami, no ani tentoraz sa v riadnom termíne neprihlásilo dostatočné množstvo kandidátov. "Asi sme to celkom nedomysleli, keď sme odstupovali. Nemohli sme však predpokladať, že sa do dvoch volieb neprihlási takmer nikto," priznáva jeden z bývalých poslancov Zdeno Janiga.
Starostka sa napokon minulý týždeň na verejnom zhromaždení rozhodla svojej funkcie vzdať. "Moja abdikácia je východiskom z krízy. Keby som neodstúpila, neúspešne by sa zrejme skončili aj tretie voľby," myslí si Gašparíková. Starostka ostane vo funkcii do 25. mája, aby mohla nové voľby pripraviť. Termín nových volieb vyhlásil predseda parlamentu Pavol Hrušovský na 28. mája. "Keby sa starostka funkcie vzdala hneď, nemal by kto voľby pripraviť, preto sme sa dohodli na takomto riešení," vysvetlila riaditeľka odboru volieb a referenda ministerstva vnútra Lívia Škultétyová.
MICHAL PIŠKO
