Chatári a časť obyvateľov časti Dobrá sa chcú odtrhnúť od Kvakoviec. Ako jeden z dôvodov osamostatnenia vyčítajú Kvakovciam aj niekoľkoročnú nečinnosť po zosuve pôdy v lokalite Bogárka, strediska Dobrá v rekreačnej oblasti Domaša. Zosuv zničil od decembra 1999 tri dvojchaty a časť príjazdovej cesty. FOTO - ARCHÍV TASR

BRATISLAVA - Ani nie pred polrokom parlament prijal zákon, ktorý riešil dlhoročný územný spor medzi Kežmarkom a obcou Ľubica a "na stole" má ďalší podobný návrh. Asi 800 majiteľov rekreačných chát v Dobrej, časti obce Kvakovce v okrese Vranov nad Topľou, a jej niekdajších obyvateľov chce obnoviť obec Dobrá.

Zákon dnes už hovorí, že obec možno rozdeliť, len ak obce, ktoré tak vzniknú, budú mať najmenej tritisíc obyvateľov. Toľko nemajú ani Kvakovce, ani časť Dobrá. Poslanci však navrhujú práve v tomto prípade urobiť výnimku a vláde, ktorá podľa zákona obce rozdeľuje či zlučuje, umožniť Dobrú osamostatniť, a to aj bez súhlasu Kvakoviec, čo inak nie je možné. Neprezradili prečo.

Šéf výboru za osamostatnenie Dobrej Ján Onderišin na otázku, ako sa im podarilo získať si poslancov, odpovedal: "Argumentmi. Keď máte argumenty, presvedčíte každého." Viac povedať nechcel.

Poslanci si iniciatívu osvojili rýchlo. Ján Pataky z SDKÚ hovorí, že lokalitu veľmi dobre pozná, a tak problémy jej obyvateľov chápe. "V zásade sme povinní reagovať na každý podnet," hovorí Karol Džupa z HZDS. Dôležité podľa neho je, ako "je argumentačne podložený a čomu má slúžiť".

Združenie miest a obcí Slovenska návrh na jednorazovú zmenu zákona, podobne ako v prípade Kežmarku a Ľubice, zásadne odmieta. Predseda združenia Michal Sýkora dôvodí, že zákon o obecnom zriadení "slúži na úpravu komplexných vzťahov" v oblasti obecnej samosprávy a "nerieši účelové a jednorazové záležitosti ojedinelého miestneho významu". Je proti tomu, aby zákon "riešil vnútorné vzťahy obce Kvakovce s asi 450 obyvateľmi".

Podobne argumentoval prezident, keď zákon o Kežmarku a Ľubici parlamentu vrátil. Aj právnik Jaroslav Pilát návrh považuje za "vyslovene účelový" a zákony tohto typu za "niečo, čo by malo zmiznúť z nášho právneho systému".

Pataky si nemyslí, že so zákonmi, vzťahujúcimi sa doslova na pár subjektov, sa roztrhne vrece, ak záujmové skupiny uvidia, že stačí vedieť, ako na poslancov. Džupa si nie je taký istý. "Čo si budeme nahovárať? Pôsobenie rôznych záujmových či lobistických skupín tu bolo, je a pravdepodobne bude." Do akej miery sa im podarí zákonodarcu "vtiahnuť" do svojej hry, je podľa neho vecou "určitej zrelosti" poslanca.

Chatári vinia starostu

Obec Dobrá nad Ondavou zanikla v roku 1965, keď jej časť zaplavila voda nádrže Veľká Domaša a kataster pričlenili ku Kvakovciam. V nezaplavenej časti sa život udržal, no vedenie Kvakoviec podľa vlastníkov chát robí všetko preto, aby to tak nebolo.

Petíciu za obnovenie Dobrej podpísalo 562 chatárov a 195 pôvodných obyvateľov obce. Najviac Kvakovciam vyčítajú niekoľkoročnú nečinnosť pri zosuve pôdy v časti Bogárka, čo už ohrozuje tri rekreačné chaty. Podľa predsedu petičného výboru Jána Onderišina obec zanedbala svoje povinnosti, keď nedostatočne prečistila priekopy.

"Tým sa kumulovala voda, ktorá v zime zamrzla, a na jar, pri roztápaní, sa pôda zosunula," tvrdí. Odvtedy podľa neho obec pre nápravu neurobila nič závažnejšie a vlani v decembri po ďalšom zosuve starosta podľa neho dokonca od chatárov žiadal 500-tisíc korún na opravu cesty.

Starosta Kvakoviec Ján Tutko odmieta, že by chatárov a majiteľov pozemkov nútil platiť sanačné práce. "Ponúkli sa dobrovoľne a ja som túto aktivitu prijal." O zosuvoch hovorí, že ich obec riešila, no "nedeje sa to bleskovo". Spomína, že územie, ktoré už odvodnila, sa sleduje a urobilo sa aj niekoľko vrtov.

Chatári hovoria, že obec nezmyselne míňa peniaze na starostovho poradcu. Len jeho ročný plat je vraj 350-tisíc korún, ďalších 200-tisíc dostáva za právne služby a ešte mu obec "prepláca" cestovné, a to 140-tisíc korún. Tutko tvrdí, že je to primerané a že poradcove služby obec potrebuje.

Až o 20 miliónov korún z eurofondov obec údajne prišla, keď vystúpila zo združenia Veľká Domaša. Tutko hovorí, že obec zo združenia nevystúpila, ale že zaniklo.

Obec Dobrej vraj ukrivdila aj tým, že majetok na jej území veľakrát predala hlboko pod cenu. Napríklad raz obecné zastupiteľstvo v tichosti odsúhlasilo predaj pozemku, ktorý slúžil ako pláž. Išlo asi o 16-tisíc štvorcových metrov, jeden predali za 200 korún.

Neskôr sa v novinách objavil inzerát, ktorý pozemok ponúkal po 900 korún za štvorcový meter. "Predaj bol v tom čase pre obec výhodný," tvrdí Tutko. Pripustil, že posudok nemala a cenu stanovilo zastupiteľstvo.

Autor: JOZEF ČAVOJECKAMILA HRABČÁKOVÁ