Hoci by poľský minister financií Miroslaw Gronicki (na snímke vpravo) radšej prijal euro spolu so svojimi stredoeurópskymi susedmi, Slovensko bude eurom pravdepodobne platiť skôr. Poľsko však nedobrovoľne počká Česko (český minister financií Bohuslav Sobotka na snímke vľavo) a Maďarsko (maďarský minister financií Tibor Draskovics je druhý sprava). FOTO - ČTK/AP
BRATISLAVA, BRUSEL - Poľsku sa zrejme nepodarí nahradiť zlotý eurom v roku 2009, ako pôvodne predpokladalo. Jeho minister financií Miroslaw Gronicki koncom minulého týždňa priznal, že oveľa reálnejší termín je o rok neskôr.
Poľsko by tak vstúpilo do eurozóny spolu s Českom a Maďarskom. Gronicki preto nepriamo vyzval Slovensko, ktoré plánuje prijať jednotnú menu v roku 2009, aby rok počkalo. Keď sa ho novinári pýtali, či považuje za vhodnejší "veľký tresk", teda spoločný vstup celej visegrádskej štvorky do menovej únie, povedal: "Áno, samozrejme. Odbúralo by to konkurenciu v priťahovaní kapitálu."
Bratislava však o spoločnom postupe neuvažuje. "Pre našu relatívne malú a otvorenú ekonomiku je jednoznačne výhodné zaviesť euro čo najskôr, čiže hneď ako budeme plniť Maastrichtské kritériá. To predpokladáme v roku 2009," povedal poradca slovenského ministra financií Peter Papanek. Maastrichtské kritériá sú súbor parametrov, ktoré musí krajina spĺňať, kým jej bude dovolené vstúpiť do spoločného menového priestoru.
Vstup do eurozóny v roku 2009 je oficiálnym cieľom slovenskej vlády aj centrálnej banky. Za reálny ho označujú aj ekonómovia a zmierili sa s ním dokonca aj slovenskí analytici, ktorí sa kedysi prihovárali za pomalšie napredovanie. Medzi nimi bol aj súčasný viceguvernér Národnej banky Slovenska Martin Barto.
Predstavitelia poľskej vlády síce opakovane označovali ten istý rok ako čas zavedenia eura, Gronicki však zdôraznil, že pre jeho ľavicovú vládu to nikdy nebola oficiálna méta. Slovensko tak zrejme bude platiť eurom skôr, ako jeho stredoeurópski susedia. Aj tak však bude medzi poslednými. Šesť menších štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie vlani v máji spolu s krajinami V 4, je totiž na lepšej ceste. Estónsko, Litva a Slovinsko budú pravdepodobne platiť eurami už v roku 2007, Cyprus, Malta a Lotyšsko o rok neskôr.
Slovensko by teoreticky mohlo vstúpiť do menovej únie tiež v roku 2008. To by však Európa musela súhlasiť, aby sa náklady na dôchodkovú reformu nezapočítavali do celkového deficitu verejných financií, ktorý je jedným z Maastrichtských kritérií. Túto otázku aktívne na pôde Európskej komisie otvárajú Poliaci aj Maďari. "Samozrejme, že by sme uvítali, keby sa to podarilo, šance však vidíme ako mizivé. Realisticky za rok vstupu do eurozóny považujeme rok 2009," poznamenal Papanek.
Maastrichtské kritériá
Zadlženosť verejnej správy
Hrubý verejný dlh nesmie prekročiť 60 percent celkového hrubého domáceho produktu krajiny. Slovensko túto podmienku pohodlne spĺňa.
Deficit verejných financií
Verejný rozpočet nesmie byť v mínuse vyššom ako tri percentá hrubého domáceho produktu. Slovensko tento rok plánuje deficit 3,8 %. Kritérium plánuje splniť v roku 2007.
Úrokové sadzby
Dlhodobé úrokové sadzby v krajine môžu byť najviac o dva percentuálne body vyššie, ako je priemer troch krajín s najnižšou infláciou. Slovensko už túto podmienku spĺňa.
Inflácia
Ročná miera rastu cien môže najviac o 1,5 percentuálneho bodu prekročiť priemer troch krajín s najnižšou infláciou. Slovensko plánuje splniť toto kritérium v roku 2007.
Menová stabilita
Národná mena musí byť aspoň dva roky pred zavedením spoločnej meny ukotvená k euru tak, aby sa od vopred určeného kurzu (centrálnej parity) neodchýlila o viac ako 15 percent. Táto podmienka je pomerne voľná a neočakáva sa, že by Slovensko malo mať problém ju po vstupe do tohto menového režimu splniť.
