Pred dvoma týždňami sa už videla v Madride. V nórskom Bergene zabehla slovenský rekord 8,32. Do ostrého limitu síce prekážkarke Miriam Bobkovej dve stotinky chýbali, ale v tom čase nemala slovenská atletika ani jediného súceho adepta na tri platené a štyri zahovorené miesta na európsky halový šampionát.
O týždeň však bolo všetko inak: na bratislavskom mítingu Istropolitana, ktorý vynechala, splnili limit hneď traja.
"V ten deň musela byť šťastná konštelácia hviezd a chvíľu som si vyčítala, že som ju nevyužila," priznala.
Na víkendových majstrovstvách Slovenska prežívala rodená Spišiačka drámu. Ostali jej dve šance v rozpätí dvoch hodín. Napokon iba jedna. V rozbehu totiž zabehla prekážkových 60 m "iba" za 8,34.
Vo finále uliala prvý štart, za ktorý sa našťastie ešte netrestá. Potom ktorási zo súperiek druhý. Vzápätí ďalšie dve tretí. Následne štartérovi zlyhala pištoľ.
Pole sa preriedilo. Z ôsmich finalistiek ostalo päť. Miriam mala z jednej aj z druhej strany prázdnu dráhu.
"Pripadala som si ako na tréningu. Absolútne som sa sústredila na seba a prekážky, nevzrušovala som sa nad tým, koho vyhadzujú," vraví.
Až piaty štart bol regulárny. Vypálila z blokov a bežala ako švajčiarske hodinky.
"Všetky štarty som šla na doraz a trochu som sa bála, či na piaty pokus na mňa nesadne únava. Vyšlo to a žiadnu z prekážok som ani neškrtla."
Na svetelnom ukazovateli naskočilo 8,24. Neskôr síce čas upravili na 8,28, ale aj tak to znamenalo slovenský rekord a splnený limit.
Miriam mala úsmev od ucha k uchu. Zhovorčivejšie ústa by ste v tej chvíli v hale nenašli: "Škoda, že to nie je 8,24, ale pánbohzaplať. Bolo by mi ľúto, keby som nemohla do Španielska, ktoré zbožňujem a kam často a rada chodím na sústredenia."
E viva Espaňa!
Hneď aj stanovila madridský ubytovací poriadok. "Budem bývať s výškarkou Lázničkovou, veď sme oddielové kolegyne," štebotala. "Dokázali sme, že Slávia STU nie je žiadne béčko. Dúfam, že rozostavaná tartanová dráha na Mladej garde sa aj dokončí."
Bobková, ktorá v deň odletu (2. marca) dovŕši dvadsaťšesť rokov, túto zimu na trikrát posunula slovenský rekord o úctyhodných 11 stotín.
"Ak som hovorila, že mám rezervu desatinu po prvú prekážku a ďalšiu desatinu od poslednej po štart, tak to prvé už neplatí. Desatinovú úvodnú rezervu som zlikvidovala. Posunula som štartové bloky nohy šli od seba, odrazová noha bola najďalej, ako sa dalo a vďaka tomu som nepodbehla prvú prekážku."
Tréner Eugen Laczo prikývol a hneď sypal medzičasy: nábeh 2,24, medzi prvou a druhou prekážkou 1,11, potom 1,21... "Miriam má v nohách čas 8,20, možno aj lepší," zopakoval kouč. "Ešte stále má rezervy."
V ďakovačke Miriam spomenula Lacza ako prvého. "Vďačná som však aj sparringpartnerovi a partnerovi Cupákovi a tiež doktorovi Luptákovi, ktorého infúzie pomohli môjmu chrbtu," pripomenula.
Vlani v druhej polovici leta mohla behať len šprinty. Nad prekážky sa vrátila až v zime. Najťažšia mala podobu drámy a Miriam ju prekonala päť minút pred uzávierkou madridskej nominácie.
