"Ja už neviem, čo sa to s tou slovenskou hádzanou deje. Je to nešťastie alebo čo? Myslím si, že psychicky sme odolné boli. Už keď sme v polovici prvého polčasu viedli o šesť gólov, tak som verila, že to nepustíme. Som strašne sklamaná. Vyzeralo to veľmi dobre. Boli v tom emócie, srdce, bojovnosť, a predsa to nestačilo," povzdychla si spojka Zuzana Hrabovská. "Nemali sme prehrať v Dánsku o osem. Nechcem sa vyhovárať na dánsky lep, ale tam nám spracovanie lopty robilo veľké problémy a urobili sme veľa technických chýb." Napriek tomu sa strata dala dohnať. "Lámalo sa to päť minút pred koncom. Keby sme tie dve šance premenili, asi by sme v najlepšej osmičke boli," myslí si Hrabovská.
Najlepšia strelkyňa Dusla v oboch osemfinálových dueloch Katarína Dubajová (v Horsense dala 10, v Šali 8) bezmocne sedela na palubovke. Prvú dvadsaťminútovku lietala po ihrisku ako drak, strieľala gól za gólom a práve ona naštartovala domáci stroj k ceste za zázrakom. Márne. "Chýbal krôčik, aby sme ich zlomili. Škoda. Ak by sme sa už dostali do osemgólového náskoku a vlastne začínali od nuly, my by sme mali navrch a Dánky by znervózneli. To manko však bolo dosť vysoké. Sťahovať osem gólov je značná psychická záťaž. Päť- či šesťgólová strata by sa doháňala inak," hovorila Dubajová.
Práve Katka mala v rukách ako prvá možnosť naplniť osemgólový náskok, ale druhý sedemmetrový hod v krátkom čase už nepremenila. Nielsenovej nohy loptu v ceste do siete zastavili. "Ani som si to v tej chvíli neuvedomila. Chvíľami som skóre nevnímala."
Škoda, že v úvodnom trende nevydržala celý zápas. "Doľahla na mňa únava. Neustále sme cestovali, v stredu hrali ťažký zápas v Michalovciach. V druhom polčase som už ani nevedela, že som na ihrisku."
Tréner Horsensu Thomas Hylle dlho prežíval na lavičke krušné chvíle. "Dianie na palubovke ma chvíľami stresovalo. Veľmi skoro sme mali pasívne skóre a to nám zobralo vietor z plachiet. Domáce tvrdo a agresívne bránili a ich skvelá defenzíva nám robila veľké problémy. Boli momenty, keď som o našom postupe pochyboval, lebo streliť približujúci gól bolo pre nás veľmi ťažké. Dva či tri razy sme v kritických okamihoch mali aj šťastie, potom sme už ku koncu predvádzali lepší výkon."
Šaliansky kouč Štefan Kelemen mal zmiešané pocity. "Konečne sme zdolali dánsky tím, ale prevláda smútok z toho, že sme nepostúpili. Veril som do poslednej chvíle, dievčatá bojovali, ale v rozhodujúcich momentoch ich zradili nervy. Keď najviac chceli, vtedy to nešlo. Ukázalo sa, že som mal pravdu, že na ne máme, aj rýchlosťou sme im stačili, ale urobili sme veľa chýb, ktoré nás stáli postup."
Veľmi ho mrzeli najmä tri nepremenené sedemmetrové hody. "Keby sme ich dali, možno by to na štvrťfinále stačilo. O to viac ma teraz mrzí prehra o osem gólov v prvom zápase."
