Rakúska spoločnosť Siemens Business Services môže byť s kúpou jednej zo slovenských informatických špičiek, prievidzskej firmy Elas, nanajvýš spokojná. Ambicióznym informatikom z Prievidze sa za štrnásť rokov podarilo z lokálnej záležitosti s obratom 1,8 milióna korún vytvoriť renomovaný podnik s 370-miliónovým ročným obratom, niekoľkými desiatkami miliónov voľných zdrojov, schopný vyše desaťročie odolávať silnej konkurencii domácich, a neskôr aj veľkých zahraničných konkurentov.

Podobne ako v mnohých iných slovenských informatických firmách stálo na začiatku v roku 1991 trinásť zamestnancov jedného z pracovísk štátneho informatického výskumného ústavu. "Pracoviská v Prievidzi pomaly končili a my sme rozmýšľali, ako ďalej," spomína generálny riaditeľ Elasu Rudolf Lukačka. Jednou zo zvažovaných možností bolo aj rozbehnutie vlastnej súkromnej firmy. Tak vznikol Elas. "Bola to taká malá odborárska firma," smeje sa Lukačka.

Cesta k úspechu

Rok nato sa Elas spojil s firmou ICS. Spojenie s nemeckým partnerom bolo podľa Lukačku jednou z vecí, ktoré prispeli k úspechu prievidzskej firmy. "Náš nemecký partner bol pre nás vzorom, lebo mal niekoľkoročný predstih a mohli sme sa od neho veľa učiť. Myslím si, že naše partnerstvo bolo skôr o učení ako o biznise," hovorí Lukačka. Šlo totiž o podobnú novátorsky orientovanú firmu, ale založenú skôr a v konkurenčnom prostredí.

Samotné napodobňovanie partnera a inovatívnosť by však firmu na špičku slovenskej informatiky nevyniesli. Úspech a rast Elasu sa opierali o viacero pilierov stojacich na pevnom základe vysokých ambícií a know-how zakladateľov firmy. Prvým z nich bolo podľa Lukačku priame zainteresovanie vlastníkov vo firme, ktorí sa dohodli, že nikde inde nebudú podnikať. "Boli sme skutočne existenčne závislí od výsledkov firmy," tvrdí Lukačka.

O úspechu Elasu rozhodlo podľa šéfa firmy aj novátorské zameranie podniku. "V rozhodujúcich veciach sme boli v tom čase jedni z prvých, ak nie úplne prví, ako napríklad v identifikáciách prostredníctvom čiarového kódu," hovorí Lukačka, podľa ktorého tak firma operujúca na Slovensku, aj v Česku, získala istú konkurenčnú výhodu a priestor na rast. Ďalšou na slovenské pomery netypickou vecou bola veľmi dôsledná garancia platieb. Firma sa vyhýbala rizikovým obchodom, akokoľvek dobre vyzerali. Podľa Lukačku to bolo aktuálne najmä v prvých troch-štyroch rokoch fungovania spoločnosti.

Vstup medzi veľkých hráčov

Vlastníci Elasu si navyše pomerne skoro uvedomili, že ak chcú prežiť, musia firmu rozvíjať, čo znamenalo investície. Namiesto bankových úverov alebo investorov sa rozhodli pre vlastné peniaze a svoj rast platili z každoročného zisku. "Čo sme zarobili, obratom sme investovali. Prvé dividendy sme vlastníkom v podstate vyplácali až po ôsmich rokoch fungovania," prezrádza Lukačka. Počiatočné tristotisícové vlastné imanie firmy tak v priebehu uplynulej poldruha dekády narástlo na slovenské pomery na úctyhodných 90 až 100 miliónov korún.

Voľné desiatky miliónov a prorastové rozvojové stratégie firmu vlani priviedli až na prvý pohľad k netypickej investičnej operácii. Elas, zameraný na tvorbu počítačových programov a systémov, vlani kúpil HTC, teda firmu väčšmi orientovanú na dodávky hardvéru so silnou regionálnou predajnou sieťou. Logika investičnej operácie, ktorá firmu stála 128 miliónov korún, bola v prieniku do centra biznisu, do hlavného mesta. "Kúpa HTC teda mala zmysel aj z hľadiska prenosu obchodných aktivít do Bratislavy, ako aj z hľadiska portfólia zákazníkov, či už sú to veľké finančné inštitúcie, alebo štátne a vládne organizácie. My sme sa dovtedy pohybovali viac vo sfére privátneho biznisu," vysvetľuje Lukačka. Firma sa tak kúpou HTC dostala medzi hráčov s celoslovenskou pôsobnosťou.

Bez zahraničného partnera, bez budúcnosti

Zhodou okolností zhruba rok nato, ako menší Elas kúpil väčšie HTC, stal sa takto posilnený de facto súčasťou menšieho slovenského Siemens Business Services. Strategické rozhodnutie o predaji firmy skrslo v hlave šéfa Elasu už pred niekoľkými rokmi: "Uvedomil som si, že z dlhodobého hľadiska existujú len dve cesty. Buď sme mohli z firmy vyťažiť, čo sa dá, teda ešte niekoľko rokov potiahneme, a popritom napríklad investujeme do nehnuteľností a zameriame sa na viacero oblastí podnikania."

Druhá cesta, teda spojenie so strategickým investorom, však bola podľa neho istejšia. "Strategický znamená, že vám donesie trh, zdroje a ďalší rozvoj," hovorí Lukačka, podľa ktorého je možné, že by firma ešte nejaké roky prežila. Slovensko je však podľa šéfa Elasu príliš malé. "Pre akúkoľvek firmu, ktorá má väčšie ambície, je na Slovensku príliš málo miesta, najmä ak si zoberiete možnosť zopakovať projekt. Je tu len zopár inštitúcií, ktoré môžete obslúžiť, niektoré veľké projekty sa dajú zopakovať, ale veľa z nich nie," myslí si Lukačka. Navyše, na Slovensku je podľa neho veľmi málo unikátnych oblastí, v ktorých by domáce informatické firmy mohli konkurovať nadnárodným podnikom.

Riešením nie je ani expanzia do zahraničia. "Máloktorá domáca firma má na to, aby expandovala čo i len do stredoeurópskeho priestoru. Slovenský ľudský potenciál vysali nadnárodné informatické firmy a slovenské podniky nemajú šance konkurovať veľkým špičkám. Navyše, pre Slovákov je atraktívnejšie zamestnať sa v zahraničných firmách, je to za viac peňazí za menšie rizikom," uzatvára Lukačka.