Vrstva snehu je pre záhradkára prínosom. Rastliny chráni pred vymŕzaním ako perina a je zdrojom vlahy v jarnom vegetačnom období. Aby sa v hriadkach po zelenine voda nahromadila a uchovala čo najdlhšie, nechávame na nich cez zimu tzv. kulisné vetrolamové rastliny - slnečnicu alebo kukuricu. Vysievame ich riedkym radom na okraj hriadky v letných mesiacoch. Do zeme môžeme tiež zapichnúť hrubšie konáre, ktoré sme odrezali v jeseni. Vetrom nafúkaný sneh sa zadrží na hriadkach a na jar vytvorí dobrú zásobu vlahy v pôde, potrebnú na pestovanie zeleniny.
Sneh sa rýchlejšie roztopí na plastových fóliách, ktorými sme zakryli okrasné a úžitkové rastliny citlivejšie na zimné a jarné mrazy. Urýchlenie topenia snehu v porastoch maliny, ostružiny, ríbezlí alebo egrešov dosiahneme posýpaním jeho povrchu drevným popolom, uhoľným prachom alebo sadzami. Pri aplikácii drevného popola zároveň vápnime pôdu. Uhličitan draselný, ktorý je významnou zložkou drevného popola, je aj rýchly a aktívny neutralizátor pôdnej kyslosti. Vo vode je dobre rozpustný a ľahko preniká aj do hlbších vrstiev. Nesmieme však použiť vysoké dávky drevného popola, aby sme nespálili jemné korienky rastlín.
V zníženinách záhonov trvaliek alebo trávnika sa spravidla udrží sneh najdlhšie. Keď sa na jar zdĺhavo topí, sústavne a nadmerne nasycuje pôdu vodou. Okrasné a úžitkové trvalky uhynú, vymoknuté trsy trávy zostávajú žlté až hnedé. Miesta po snehu sú takto nepríjemnou súčasťou nerovnomerného povrchu pôdy v záhradke. Jedným z najdôležitejších opatrení je nevysádzať solitéry trvaliek do znížených polôh. Väčšie depresie však môžeme lokálne plošne alebo líniovo odvodniť. Trativod z plastových rúrok, prípadne drenážnu súvislú vrstvu ukončíme v rovnom alebo vyvýšenom mieste lokálnym zberačom vody. Ten predstavuje hrubozrnným materiálom (kamene, štrk, úlomky tehál, keramiky, plastov, skla a podobne) zaplnenú jamu s priemerom 1 metra a hĺbkou 1,5 až 2 metre, ktorá je prekrytá fóliou a následne aj 0,5 metra hrubou vrstvou zeminy.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
