Bol trochu panovačný. Vzhľadom na svoju pozíciu si to však mohol dovoliť a navyše, bol odo mňa o jedenásť rokov starší. Mal som ho rád. Staral sa o mňa, často ma brával na večeru, správal sa ku mne, akoby som bol jeho mladší brat. Mal však jeden zlozvyk. Stal sa závislým od gemblovania.
Keď sme sa v diskusii nevedeli na niečom zhodnúť a každý tvrdil svoje, vždy navrhol, aby sme sa stavili, kto z nás má pravdu. Keď som navrhol sto korún, okamžite zvýšil na stotisíc. Keď som povedal nie, prísne sa na mňa pozrel a povedal: Keď si si istý, že tvoja odpoveď je správna, prečo sa nechceš staviť o stotisíc? Radšej som mu dal zapravdu, ale niektorí ľudia by možno pokračovali v hre s pánom Jamadom a stavili by možno aj na milión.
Vášeň zasiahla všetky oblasti jeho života. Od mnohých si požičal peniaze, až napokon podviedol firmu, v ktorej pracoval. Minul obrovský obnos z firemného rozpočtu. Z firmy ho vyhodili a náš kontakt sa prerušil. Po roku sme sa náhodou stretli. Schudol o desať kilogramov a vo vrecku mal iba drobné. Povedal mi, že dlho nevidel ženu ani syna. Poprosil ma, aby som ho nechal prenocovať vo svojej garsónke. Dal som mu najesť a on po dvoch nociach odišiel. Odvtedy som ho už nevidel a nič o ňom neviem.
V Japonsku žije množstvo takto závislých ľudí. Stresujúca spoločnosť produkuje závislých od gemblovania.
V Japonsku máme konské preteky a vsádzať na kone je legálne. Okrem toho máme preteky motorových člnov na umelo vybudovanom oválnom jazere, cyklistické preteky aj preteky malých mopedov. Na všetkých sa vsádza na víťaza, no závislí od gemblovania sa nedokážu uspokojiť s legálnymi súťažami.
V Japonsku narástlo gemblovanie do pomerne veľkých rozmerov. Ľudia sú najviac ovplyvnení hrou Pačinko. Každé mesto má Pačinko halu. Obyčajne je postavená pri stanici mestského vlaku a je nápadne vysvietená. Keď vstúpite dnu, je tam veľký hluk, ktorý vydávajú hracie stroje. Nikto sa s nikým nerozpráva, hráči sedia pred strojmi, ktoré pískajú, blikajú. Vzduch by sa dal krájať, tak je tam nafajčené. Pačinko je stroj, v ktorom hráč naháňa malé guľôčky a snaží sa ich čo najviac dostať do otvorov, ktoré sa otvárajú a privierajú. Čím viac guľôčok padne dnu, tým väčší je otvor, čo prináša hráčovi viac a viac guľôčok. Na hracej ploche sa v rýchlom slede striedajú čísla, šťastná trojica je 777. Vtedy sú otvory v tvare tulipánu na hracej ploche otvorené najviac. Každá Pačinko hala však svoje stroje mení, sú stále modernejšie.
Keď skončíte hru, môžete si nahraté guľôčky vymeniť na recepcii za predmety. Od parfumov cez spodnú bielizeň až po techniku a jedlo. Väčšina hráčov však chce peniaze, no podľa zákona vymieňať za peniaze nie je dovolené. V takom prípade dostane hráč na recepcii určité predmety, väčšinou perá, ktorých počet je správou o výške výhry. Hráč už vie, čo to znamená. Musí opustiť Pačinko halu a v jej blízkosti zamieriť k malému stánku (čosi ako vaše stánky s novinami), kde nie je okienko, len úzky priezor, cez ktorý ani nevidieť, kto vás obsluhuje. Tam dostanete peniaze.
Je to dobre premyslené, veď takto nikto nemôže povedať, že Pačinko je hazardná hra.
Mnohí hráči závislí od Pačinko hrajú každý deň. Veria, že zarobia ľahšie, ako keby pracovali. Niekedy zarobia za pol dňa aj 9-tisíc. To je síce pravda, ale hneď na druhý deň minú oveľa viac. Závislé ženy, matky, prichádzajú autom, na parkovisku zamknú vnútri deti v dobrej viere, že o pár minút sú späť. Stalo sa už, že sa zabudli a deti v lete v rozhorúčenom aute zomreli.
Myslím si, že gemblovanie, hazardné hry, nie sú ľahko zarobené peniaze. Logika predsa hovorí, že tie stroje boli vymyslené preto, aby zarábali majitelia. Hráčska závislosť je však veľký biznis.
Neviem veľa o gemblovaní, našťastie nie som hráč. Mne prekáža sama existencia týchto Pačinko hál. Keď už nič iné, neuveriteľne špatia mestá. Mimochodom, mnohí cudzinci, obyčajne Európania, ktorí ma navštívili, na to poukazovali.
Autor: MASAHIKO
