Alkohol je na Slovensku spoločensky akceptovaná droga. Aj on však spôsobuje závislosť, ktorá sa veľmi často končí až pádom na samé dno.
ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Ošarpaná budova bývalej materskej školy v bratislavskej Petržalke je pre mnohých ľudí miestom, kde sa znovu narodili. Dovliekli sa sem úplne na dne. Feťáci a alkoholici, vyvrheli spoločnosti. Žili len pre drogu, ktorá im ako do betónovej kocky zaliala všetky emócie, pocit zodpovednosti k druhým aj k sebe. Ich prežívanie sa obmedzilo na akúsi obludnú dvojkovú sústavu: Mám drogu/alkohol - nemám. Nemám - musím mať. Prišli o priateľov, zamestnanie, klesli na miesta, pod ktorými už je len nebytie.
V Sanatóriu AT hľadajú a nachádzajú to, čo stratili. Sú čistí. A učia sa znova žiť.
S MUDr. Ivanom Novotným, lekárom, ktorý založil Sanatórium AT v roku 1996, sme sa dohodli rýchlo - môžem prísť na niekoľko komunít, ktoré vytvárajú pomerne živý obraz o tom, čo sa deje za múrmi sanatória. Jediná podmienka - žiadne fotky, žiadne skutočné mená.
Terapeutická skupina
Vo veľkej miestnosti sedí okolo stola polovica z 31 hospitalizovaných pacientov. Ostatní sú v robote. Tí, čo sú už dostatočne pevní, chodia do práce, ktorú si vybavia buď sami, alebo cez sanatórium. Až na jednu výnimku sú tu narkomani. Niežeby ľudia nepili, problém je s miestom. Okrem jedného asi štyridsiatnika samé mladé tváre okolo dvadsiatky.
Terapeutická skupina je dôležitá inštitúcia, tu sa riešia problémy, ventilujú emócie a napätia, upevňuje sa tím.
Prvá sa hlási o slovo sedemnásťročná študentka Marta. Je tu nová. Prišla pred troma dňami a pervitín ňou ešte fyzicky myká. Má problém. Je jej smutno za priateľom, ktorý ju sem doviedol.
Chlapci a dievčatá Marte radia. Hovoria, že skôr ako o normálny smútok ide o manipuláciu drogy, to ona ju ťahá von. Musí sa zapojiť do komunity, veľmi dobrá je fyzická aktivita. Skúsený Peter si už osvojil systém východísk, ktorými reaguje na drogové myšlienky - spraví napríklad niekoľko drepov či klikov alebo čokoľvek v prospech druhého a proti svojej pohodlnosti.
"Je to systém obrany proti manipulácii drogy, proti sebaľútosti, pretože sebaľútosť je cesta k recidíve," hovorí MUDr. Novotný. Marte radí veľmi jednoducho - to nie je láska, čo ti hovorí, že ti priateľ tak bolestivo chýba. Láska by hovorila - zostaň a vráť sa k nemu čistá. Obráť svoju sebaľútosť na hnev proti droge, ktorá ťa sem zavrela.
Marta má obavy, či nájde ten istý vzťah, či nestratí k priateľovi cit. Ivan Novotný ju upokojuje. Keď bude zdravá, čisté ja rozhodne v jej prospech - aj v prospech priateľa.
V komunite vládnu prísne pravidlá, ktoré pacienti dobrovoľne prijali. Nie sú však nasekané podľa jedného metra. Každý si musí vytvoriť vlastný model abstinencie, a teda aj individuálne pravidlá. Ivan Novotný nemá rád komunity s bodovými systémami, ktoré všetkých zrovnávajú podľa jedného metra, či terapeutov, ktorí sami prešli závislosťou a potom majú tendencie každému vnucovať svoj model.
MUDr. Novotný hrá náročnú simultánku s tridsiatimi ľuďmi a ešte má pod kontrolou ich vzájomné vzťahy a komunikáciu. Vidí do nich a vie ich otvoriť. Napríklad Stana, ktorý sedel od začiatku stretnutia ticho, bez slova. To nie je dobré, komunikácia je v komunite kľúčová vec. Na otázku, či chce abstinovať, odpovedá úprimne: Neviem. Ešte to neprijal. Hlas drogy je silný. Racionálne si uvedomuje, že musí, ale nevie, či chce.
Stano sa ešte nedostal do druhého stupňa zo štyroch. Sú definované jednoducho: Musím - chcem - budem - abstinujem.
"Cesta k abstinencii môže byť dlhá a nedá sa dopredu odhadnúť, koľko bude trvať," hovorí Ivan Novotný. "Jedna moja pacientka začala abstinovať včera. Po roku, čo je tu." Pýtam sa, či za ten rok potajomky brala drogy. "Nie, bola čistá, ale teraz začala abstinovať vnútorne, z presvedčenia." Vraj sa na to dá prísť hneď - z jedného pohľadu, jednej vety.
Drogy si nevyberajú
Alena pôsobí na rozdiel od väčšiny klientov depresívne, nevie sa zmieriť s pravidlami. Chýba jej sloboda. Terapeut jej vysvetľuje, že tieto pocity sú opäť prácou drogy. Neslobodná bola, keď sem prišla. Aj keď jej droga hovorila niečo iné, máčala ju v bahne a vyvolávala ilúziu slobodného rozhodovania. Teraz je už trochu slobodnejšia a k úplnej slobode ju privedú práve pravidlá, systém. Kolegovia jej radia tiež - živí, mladí ľudia s bohatou slovnou zásobou.
Heroín a pervitín (ten momentálne zažíva konjunktúru) nie sú záležitosťou spodiny. Narkomani nie sú "genetický odpad", ako si myslia niektorí ľudia. Naopak, drogy si často "vyberajú" schopných ľudí. Asi 80 percent závislých v sanatóriu má IQ 110 a viac.
"Droga rozvíja kombinačné schopnosti v prežívaní a fantazijné okruhy. Ľudia majú pocit, akoby navštívili tretiu dimenziu a radi sa k nej vracajú. Drogy likvidujú aj, alebo najmä, elitu," hovorí Ivan Novotný.
Pri ceste od závislosti je veľmi dôležité vyplieniť všetky drogové či alkoholové myšlienky. Droga však nehovorí jasnou rečou, ale zákerne nabáda vyhľadávať slasť. "Slastenie" je v sanatóriu frekventovaný výraz. Proti nemu treba bojovať. Slastením môže byť čokoľvek, čo nabáda k úniku a k nezaslúženým pôžitkom. Môže to byť čokoláda, káva alebo aj lyžovanie. Cesta k skutočnej abstinencii prechádza cez sebapozorovanie a disciplínu.
Tí, čo sú vonku
"Ľudia si niekedy myslia, že moji pacienti nič nerobia a o všetko majú postarané. Nie je to pravda, zažívajú galeje. Droga ich vypĺňala, teraz musia v sebe všetko pretaviť, aby obstáli v skutočnom živote," hovorí MUDr. Novotný.
Vo svojej kancelárii práve prijíma troch mladých ľudí, ešte takmer deti. Dvaja sú bývalí klienti, chodia sa sem pravidelne ukázať a vidno, že ich stretnutie s primárom teší. Asi dvadsaťročný Paľo je čistý päť mesiacov. Vysoký chalan, športový typ. Cez víkend bol s partiou na lyžovačke. Cítil sa dobre. Bol tam aj alkohol a cigarety, on pil energetické nápoje.
MUDr. Novotný ho upozorňuje, že to nie je celkom v poriadku. Je síce dobré vybrať si "rituálny nápoj" pre špeciálne príležitosti, ale nie práve energy drink, aj na kávu si treba dávať pozor. Pre Paľa je káva malým pervitínom. A s akými pocitmi odchádzal na lyžovačku? Tešil som sa, že konečne vypadnem z domu, hovorí Paľo. To je drogovina, vysvetľuje mu Ivan Novotný. Keby si sa tešil, že si zalyžuješ, je to iné. Ale to konečne a vypadnem je príznak drogového myslenia.
Galeje pokračujú, ale Paľove živé oči naznačujú, že návrat na dno pravdepodobne nehrozí.
Na začiatku cesty
Jožka má neistý, vyhýbavý pohľad, v ktorom sa zračia obavy. Všetko má ešte len pred sebou. Bola na tom zle. Absolvovala detoxikáciu a čaká, kým bude môcť nastúpiť do liečebne na Prednej hore. Kým sa však takýto pobyt administratívne vybaví, môže prejsť dosť času a riziko recidívy je silné. Preto sa rozhodla navštevovať sanatórium ambulantne. Pokúšala sa abstinovať už pred troma rokmi a potom ešte raz, pol roka bola čistá, aj keď ráno neznesiteľne nervózna, ale rodičia to chápali a po mesiaci to prešlo. Potom si išla posedieť s kamarátkou, s ktorou kedysi fetovala. Komunikácia viazla, tak dostali nápad, že si dajú. Kolotoč sa rozbehol znovu.
Teraz sa snaží, aby nenastala ani chvíľa, keď by nemala čo robiť. Pred spaním sa jej však drogové myšlienky vracajú ako nočná mora. Urobila si vlastné rituály, veľa číta. Hlavne mystické knihy.
"To je zvláštne," hovorí MUDr. Novotný, "že skoro každého feťáka baví mystika. Tá, podobne ako droga, vytvára vlastný svet, odlišný od reálneho." Jožke radí, aby sa v každom prípade vyvarovala stretnutí s ľuďmi, ktorí sú spojení s drogami a podľa možnosti aj akýchkoľvek drogových asociácií.
Alkoholici
Na stretnutie klubu abstinujúcich alkoholikov prichádzajú ľudia, v tvárach ktorých väčšinou vidieť, že majú odžité ťažké roky. Kým narkomani sú veľmi mladí, priemerný vek alkoholika je niečo po štyridsiatke. Klub je pre nich dôležitou inštitúciou. Ani tolerantná rodina nestačí. Pre abstinujúceho alkoholika je dôležité, aby ho v prípade problému podržali tí, ktorí majú podobnú skúsenosť. Sú tu ľudia z najrôznejších sociálnych skupín, ale držia pokope. Majú jedno spoločné - zo svojho života vylúčili alkohol, ktorý sa ako parazit natrvalo zahniezdil v ich hlavách. Abstinencia je radostná, keď sa s ňou človek stotožní, inak je to celoživotná tvrdá práca.
Stretnutia klubu sú aj spoločenskou udalosťou. V miestnosti vonia ovocný čaj, podáva sa minerálka, keksy. Hlavnou témou je, prečo ľudia z klubu odchádzajú - okrem tých, ktorí podľahli recidíve, a ako to spraviť, aby cítili väčšiu podporu. Najdôležitejšia je otvorenosť, treba hovoriť o každom probléme, aj takom, ktorý ešte len hrozí.
Šesťdesiatnička Margita má problém s nervozitou, často bezdôvodne vybuchuje na blízkych ľudí. Klub je najmä na to, aby sa objasnili skryté procesy a súvislosti alkoholového myslenia - Margita je práve tento prípad. Za krízami totiž vždy striehne recidíva. Rady sú veľmi podobné. Nové problémy riešiť hneď, vyriešiť problémy minulosti. Hovorí sa aj o sebaľútosti. "Sebaľútosť je vynikajúca vec, lebo vždy sa nájde nejaká krivda alebo problém a dá sa naťahovať. Sebaľútosť je vlastne tiež slasť. Človek pri nej už nepotrebuje nič iné, len sa napiť," hovorí Richard, dobre oblečený podnikateľ s drahým mobilom na krku.
Títo ľudia si rozumejú. "Klub učí človeka žiť," hovorí Ján, starší bradatý muž. "Mali by sme byť šťastní, že sme pili, lebo sme sa dostali do klubu."
Rodičovský klub
Dôležitá je aj komunikácia s rodičmi a rodinnými príslušníkmi pacientov, preto sa pravidelne organizujú rodičovské kluby. Títo rodičia majú šťastie, že ich deti prijali rozhodnutie abstinovať. Nie vždy je to tak.
"Sú pacienti, ktorí musia zomrieť," hovorí MUDr. Novotný. "Ešte keď som pôsobil v liečebni na Jaskovom rade, priviedol ku mne otec dvanásťročnú dcéru. Videla v televízii dokument o narkomanoch, zamilovala sa do ich imidžu a okamžite začala fetovať. Rozhodla sa, že sa chce dožiť dvadsiatky a medzitým si to užije. Vyhlásila, že sa môžem postaviť s jej otcom aj na hlavu, ona fetovať neprestane. A zapálila si cigaretu rovno v mojej ordinácii. Museli sme sa rozlúčiť. Viac som ju nevidel."
Rodičia majú často problémy zvládať novú situáciu, niekedy väčšie ako ich deti. Patrikova mama sa, plačúc, sťažuje, že je unavená, nevládze. Jej syn si stanovuje ciele, ktoré nedodržiava. Neplní sľuby. Ivan Novotný ju utešuje. Patrik mal jediný program - fetovať, aj za cenu smrti alebo samovraždy. Sľuby a ciele sú prvým príznakom, že rozhodnutie zomrieť odchádza. Nahrádza ho systémom konštrukcií, ale časom zistí, že to nejde. Keď ľudia začnú abstinovať, majú tendencie dobiehať, čo zameškali a nakladajú si toho príliš veľa. Patrik sa zatiaľ rozhodol nezomrieť. Stačí však chybný krok a odíde.
Komunity pacientov a bývalých pacientov držia spolu, čo sa o rodičoch povedať nedá. Došlo aj k sporu. Prečo môžu návštevy niektorých pacientov nosiť len minerálky a iní sa napchávajú sladkosťami a nalievajú pepsikolou? MUDr. Novotný vysvetľuje, ako je to s individuálnym prístupom. V prvom období potrebujú pacienti veci, ktoré majú radi, neskôr sa v potrebách uskromňujú. To sa týka aj fajčenia - keby si napríklad Petra nemohla zapáliť, nevydrží v sanatóriu ani pol dňa. "A nepokazte ho, lebo sa z toho nedostane," varuje doktor Novotný búriacu sa matku chlapca, ktorý má predpísaný "minerálkový režim".
Na záver ktosi upozorní, že nie sú poliate kvety, podľa všetkého na to zabudol človek, ktorý to má na starosti. "Asi abstinujú," ozval sa iný hlas. Rodičovský klub sa končí oslobodzujúcim smiechom.
Je deväť hodín. V sanatóriu ostávajú iba pacienti a personál. Z miestnosti s pingpongovým stolom sa ozýva smiech.
Čistý a smutný
V utorok večer je stretnutie klubu abstinujúcich narkomanov. Mladí ľudia prichádzajú, zdravia sa, objímajú, potľapkávajú, vymieňajú si cédečká. Zdalo by sa, že ide o nejaký záujmový krúžok skombinovaný s rodinným stretnutím.
Napriek tomu, že všetci sú bývalí heroinisti, stretnutie sa točí najmä okolo alkoholu. Kluby totiž nie sú striktné. V tomto je aj mladý alkoholik Šaňo, ktorého to ťahá skôr k svojej generácii. Rieši sa práve jeho problém. Mal nastúpiť do novej práce, ale zľakol sa a nástup odložil o týždeň. Včera bol už preložený termín a zasa nenastúpil. Mal ísť totiž pracovať do samoobsluhy, ale v samoobsluhe pracoval, aj keď pil, a to v ňom vyvoláva asociácie. Čo s tým? Je mu to ľúto.
Šaňo je zatiaľ smutný alkoholik. Smutný narkoman či smutný alkoholik sú termíny MUDr. Novotného pre človeka, ktorý síce abstinuje, ale stále mu niečo chýba, žije v prázdne. Býva to pravidelný, ale dočasný stav. Človek začne zužitkovávať abstinenciu až neskôr.
Ľudia z klubu sa do Šaňa púšťajú láskavo, ale rázne. Šaňo by mal skončiť so sebaľútosťou, možno si tú prácu našiel podvedome preto, aby sa na ňu mohol vykašľať, pretože vykašľať sa na niečo, to je silná slasť a drogové, respektíve alkoholové konanie. Mal by viac žiť s klubom, neseparovať sa, hovoriť o problémoch. Začať malými krokmi, dávať si príkazy, nájsť si program.
Doktor Novotný to zhŕňa. Program od nepitia k plnohodnotnej abstinencii je veľmi ťažký. Nech Šaňo nečaká, že ho nejaká práca začne hneď baviť. Každý alkoholik a narkoman má zníženú záujmovú sféru. Zaujímavá je pre neho len droga alebo alkohol. Ale či ho niečo baví, alebo nie, musí to robiť a postupne začať rozvíjať svoje záujmy. Neľutovať sa. Prestať sa vliecť životom a naučiť sa regulovať svoju náladu - len od neho záleží, či bude šťastný. Veriť v princípy, riešiť problémy, keď vzniknú, neodkladať ich, komunikovať, byť úprimný k sebe. "Ak toto nebudeš riešiť, tak si skôr alebo neskôr povieš - kašlem na takúto bolestivú abstinenciu. A padneš do toho znova."
Každý, kto sa na klube nemohol zúčastniť, niekomu zavolal a ospravedlnil sa. Klubisti sú zvyknutí vzájomne sa kontrolovať. Jedno dievča však chýba už tretí raz, ostatným to robí starosti. Podľa všetkého ešte nemá recidívu, ale treba jej pomôcť. Kto jej zavolá?
Vysokoškolák Ralfi má iný problém. Bol zvyknutý robiť skúšky na prvýkrát, teraz si na neho jeden učiteľ zasadol. Hoci všetko vedel, vyhodil ho aj z druhého termínu. Cíti krivdu, vzdor. A opäť priateľské, ale tvrdé rady. Ralfi pôsobí egoisticky, arogantne a pritom abstinuje päť rokov. Nebude problém v tomto? Nemôže problém spôsobovať falošné sebavedomie, na ktorom sa ľahko zlyháva? Nech dá najavo trochu pokory a možno to pôjde.
"Problém mnohých abstinujúcich alkoholikov a narkomanov je, že podvedome očakávajú potlesk a uznanie," hovorí MUDr. Novotný. Čakajú, že majú právo na niečo, ale jedinou cestou v abstinencii je pokora a tolerancia."
o o o
Drogy a hlavne alkohol nás obklopujú na každom kroku. Je veľmi jednoduché zlomiť palicu nad tými, ktorí podľahli ich sile. Návrat do normálneho života je však pre nich nesmierne ťažký.
