„Každá farma, kde by sa vyskytla nákaza, sa musí izolovať a obložiť. Tak sa to dialo aj počas epidémie v roku 1973. Všetci ľudia pracujúci na farme tam museli zostať, nikto nesmel odtiaľ ani tam, kým sa nezlikvidovali všetky zvieratá. Pri odchode sa každý pracovník musel vydezinfikovať, osprchovať a prezliecť,“ spomína predseda družstva DEVIO Nové Sady Ivan Oravec.

Potvrdenie slintačky v Európe je pre každého chovateľa nočnou morou. Nakazený či podozrivý dobytok sa musí spáliť. „Možno sa to laikovi zdá neetické – keď vidíte v televízii napríklad v Británii tie horiace hranice so stovkami zvierat – ale nikto zatiaľ nevymyslel rozumnejší spôsob, ako urobiť, aby sa nákaza nerozšírila. Vírus slintačky je agresívny a odolný voči vonkajšiemu prostrediu,“ povedal jeden z veterinárov.

TÁŇA RUNDESOVÁ